Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

MUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE | BAIBLO Ɔ​—E NYƐ GBLEE SI HIMIHI NƐ A MI WA MI

Baiblo ɔ Hi Si Nɛ E Puɛ We

Baiblo ɔ Hi Si Nɛ E Puɛ We

NYAGBA A: Nihi nɛ a ngma Baiblo ɔ ngma e mi munyu ɔmɛ ngɛ ngɔwu kɛ lohwe he womihi a nɔ. * (2 Timoteo 4:13) Mɛni he je nɛ ní nɛ ɔmɛ nɛ a ngma Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ ngɛ a nɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ Baiblo ɔ nɛ puɛ ɔ?

Ke a kɛ ngɔwu pee womi ɔ, kɛ yaa kɛ yaa a, e kɔla tsakeɔ, nɛ e puɛɔ. Richard Parkinson kɛ Stephen Quirke nɛ a kaseɔ Egipt bi kɛ a kusumihi a he ní ɔ de ke, “Womi nɛ a kɛ ngɔwu pee ɔ nyɛɔ nɛ e puɛɔ, nɛ e peeɔ bukɔbukɔ kaa mamu. Ke a kɛ to ngɛ he ko nɛ nyu ngɛ ɔ, e ma nyɛ ma pú, loo e maa sa. Nɛ ke a kɛ to ngɛ zu mi hu ɔ, kɔkuehi, tatuhi, kɛ babahi ma nyɛ ma kpe.” Womi nɛ ɔ ekomɛ nɛ a ya na a puɛ mlamlaamla akɛnɛ pu la sãa mɛ, loo nyu pue a nɔ ɔ he je.

Lohwe he womi se kɛɔ bɔɔ pe womi nɛ a kɛ ngɔwu pee. Se ke a hyɛ we nɔ nɛ hi, loo pu la nɛ nya wa sãa lɛ, loo nyu pue nɔ ɔ, e puɛɔ. * Babahi kɛ lohwe tsɔwi kpahi hu kpeɔ lohwe he womi nɛ ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ blema womi nɛ ji Everyday Writing in the Graeco-Roman East ɔ de ke, “Enɛ ɔ he je nɛ blema womi kpo nɛ ɔmɛ bɔɔ pɛ lɛ a ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ nɛ.” Kaa blema Baiblo ɔ tsuo puɛ ɔ, jinɛ sɛ gbi nɛ ngɛ mi ɔ hu ko laa.

NƆ́ NƐ HA NƐ BAIBLO Ɔ NGƐ KƐ BA SI AMLƆ NƐ Ɔ: Mose Mlaa a tsɔɔ kaa matsɛ fɛɛ matsɛ nɛ ngma Mose womi enuɔ ɔmɛ a mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi mi kɛ ha lɛ nitsɛ e he. (5 Mose 17:18) Jehanɛ se hu ɔ, womi ngmali nɛ a he be ɔ bɔ mɔde nɛ a ngma blema Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ kɛ wo womi kpohi fuu a mi, nɛ benɛ e ke suu Yesu be ɔ mi ɔ, womi nɛ ɔmɛ pɔ he ngɛ kpe hehi nɛ a ngɛ Israel ɔ, nɛ a na ekomɛ po ngɛ Europa tɔɔ! (Luka 4:16, 17; Ní Tsumi 17:11) Kɛ e ba lɛ kɛɛ nɛ blema womi kpohi nɛ a se kɛ wawɛɛ ɔ ekomɛ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ?

A na womi kpohi nɛ a kɛ to jehahi babauu ji nɛ ɔ ekomɛ ngɛ Ngo Wo ɔ kasa nya. A kɛ womi nɛ ɔ ekomɛ wo buɛhi a mi nɛ a kɛ to ngɛ tɛ puɔhi a mi ngɛ hehi nɛ pu tsoɔ ngɛ wawɛɛ ɔ

Nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Philip W. Comfort nɛ e kase Somi He ɔ he ní ɔ tsɔɔ kaa “Yuda bi ɔmɛ ngɔɔ Ngmami ɔ ekomɛ kɛ toɔ ngɛ buɛhi a mi, bɔ nɛ pee nɛ a se nɛ kɛ.” E ngɛ heii kaa Kristofo ɔmɛ hu pee jã nɔuu. Enɛ ɔ he je nɛ a na womi kpo nɛ ɔ ekomɛ ngɛ buɛhi a mi, tsu nyafiihi a mi, tɛ puɔhi a mi, kɛ hehi nɛ pu tsoɔ wawɛɛ ngɛ ɔ nɛ.

NƆ́ NƐ JE MI KƐ BA: Baiblo ɔ mi womihi nɛ́ a se kɛ, nɛ́ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ekomɛ ye pe jeha 2,000. Blema womi kpo ko be nɛ a na e mi munyuhi nɛ a ngma kɛ fɔ si nɛ a se kɛ kɛ Baiblo ɔ sɔ.

^ kk. 3 Blema a, a kɛ ngɔwu peeɔ womi, nɛ a ngmaa ní ngɛ nɔ.

^ kk. 5 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ngma U.S. Declaration of Independence ɔ ngɛ lohwe he womi nɔ. Amlɔ nɛ ɔ, e yi jeha 250 po lolo, se ningma amɛ ngɛ gbɛe, nɛ o be nyɛe maa na mɛ kpakpa ko.