Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Ninɔmɛ Ayǐ Mɛ Tɔn E Zɛkpá lɛ É: Biblu Sixu D’alɔ We Bɔ A Na Ðí Xwi Xá Wɛ À?

Ninɔmɛ Ayǐ Mɛ Tɔn E Zɛkpá lɛ É: Biblu Sixu D’alɔ We Bɔ A Na Ðí Xwi Xá Wɛ À?

 A nyí ɖokpo ɖò gbɛtɔ́ livi mɔ̌kpan ɖěɖee wu ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e zɛkpá lɛ é hɛn nǔ gblé dó lɛ é mɛ wɛ à? Ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn baɖabaɖa lɛ kpo nǔ e ye nɔ hɛn gblé lɛ é kpo ɖè alɔkpa alɔkpa tɔn: Jɔhɔn syɛnsyɛn lɛ, axásáxásá jɔhɔn lɛ, tɔgbamɛ lɛ, alǒ jɔhɔn nǔhɛngblétɔ́ lɛ. Jǐ syɛnsyɛn lɛ sixu zɔ́n bɔ ayikúngban kpo só kpo wɔ, lobɔ jɔhɔn syɛnsyɛn lɛ zɔ́n bɔ jǐ kɛwun lobɔ xɛbyoso dó gbè lobo dó zungbó lɛ zo. Akú ɖiɖó, yozó syɛnsyɛn lɛ kpo jɔhɔn syɛnsyɛn e nɔ nyí hwenu e laglasi linfín ɖò jija wɛ é kpo lɔmɔ̌ sixu hɛn nǔ gblé tawun.

 Ðò gbɛ̀ ɔ sín xá gegě mɛ ɔ, ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn baɖabaɖa lɛ zɔ́n bɔ adla lɛ ɖò ayǐ jɛ wɛ hwɛhwɛ lobo ɖò nǔ hɛn gblé wɛ tawun hú ɖ’ayǐ tɔn lɛ. Gbɛ̌ kplékplé ɖé ɖɔ: “Mɛ nabi ɖěɖee wu adla lɛ ɖò nǔ hɛn gblé dó wɛ lɛ é fɔ́n bo ɖò jijɛji wɛ. Nǔ nyí mɔ̌ ɖó tɔgbamɛ lɛ, jɔhɔn syɛnsyɛn lɛ kpo akú ɖiɖó kpo ɖò kpɔ́ sú d’eji wɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, xwewu xwewu ɔ, mɛ gegě ɖò kúkú wɛ, mɛ ɖevo lɛ sín nǔɖokan lɛ sú kún dó, bɔ mɛ livi mɔ̌kpan ɖò tɛn sɛ̀ sín xwé yetɔn lɛ gbè wɛ.” (Fédération internationale des Sociétés de la Croix-Rouge et du Croissant-Rouge)

 Enyi nǔ mɔ̌hun lɛ jɛ ɔ, gbɛtɔ́ lɛ nɔ sè wuvɛ̌ ɖò agbaza lixo, bo nɔ lɛ́ sè wuvɛ̌ ɖò lee nǔ nɔ cí nú mɛ é linu. Ye nɔ sè wuvɛ̌ ɖó nǔɖokan yetɔn lɛ kpo xwé yetɔn lɛ kpo sín kún sú dó, alǒ mɛvívɛ́ ɖé tlɛ kú nú ye wutu.

 Enyi ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e zɛkpá lɛ é ko hɛn nǔ gblé dó wǔtu towe hǔn, tuùn ɖɔ Biblu sixu d’alɔ we bɔ a na ɖí xwi xá. É nɔ dó gbɔ nú mɛ, na mɛ nukúnɖiɖó, bo lɛ́ ɖè wě ɖagbeɖagbe lɛ xá mɛ, lobo ka ko bló nǔ enɛ lɛ nú mɛ ɖěɖee wu ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e zɛkpá lɛ é ko hɛn nǔ gblé dó lɛ é maxamaxa lɛ. (Hlɔmanu lɛ 15:4) É lɛ́ na sinkɔn nú nǔkanbyɔ taji e mɛ gegě nɔ kanbyɔ yeɖée hwɛhwɛ lɛ é, ɖi: Etɛwu Mawu ka tin bɔ nǔ elɔ jɛ? Tó dɔn nú mì wɛ é ka ɖè à?

Ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e nɔ zɛkpá égbé lɛ é nyí tódɔnnúmɛ Mawu tɔn ǎ

 Biblu kplɔ́n mɛ é kún nyí Mawu wu wɛ wuvɛ̌ mǐtɔn lɛ nɔ sín ó. É na mǐ ganjɛwu ɖɔ: “Nǔ nyanya sixu tɛ́n Mawu kpɔ́n ǎ; Mawu ɖesu ka nɔ tɛ́n mɛ ɖebǔ kpɔ́n ǎ.” (Jaki 1:13) Tinmɛ enɛ tɔn wɛ nyí ɖɔ ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e nɔ zɛkpá égbé lɛ é nɔ sín wutu tɔn ǎ.

 Tan ɖé lɛ ɖò Biblu mɛ bo xlɛ́ ɖɔ Mawu zán hlɔnhlɔn jɔwamɔ tɔn lɛ dó dɔn tó nú mɛ nyanya lɛ. Amɔ̌, enɛ lɛ gbɔn vo nú ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e nɔ hɛn nǔ gblé égbé dìn lɛ é; égbé tɔn lɛ nɔ gb’akpá nú mɛ ǎ, bo ka nɔ lɛ́ hɛn nǔ gblé dó mɛ ɖagbe kpo mɛ nyanya kpo bǐ wu. Ðò tan Biblu tɔn lɛ ɔ mɛ ɔ, hwebǐnu wɛ Mawu nɔ nya xɛ ɖò xomɛvɔnɔ lɛ jí, bo nɔ gb’akpá nú mɛ lɛ jɛ nukɔn dó adla ɔ wu, lobo nɔ tinmɛ hwɛjijɔ ɖěɖee wu é jló na wà mɔ̌ lɛ é. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, cobonu Mawu na sɔ́ sin dó vɔ gbɛ̀ ɔ na ɖò Nɔwée hwenu ɔ, é tinmɛ nǔ e wu wɛ é, bo gb’akpá tɔn jɛ nukɔn cobo wà mɔ̌, lobo lɛ́ nya xɛ ɖò Nɔwée kpo xwédo tɔn kpo jí.—Bǐbɛ̌mɛ 6:13; 2 Piyɛ́ɛ 2:5.

 Nú a na ɖó mɔjɛmɛ ɖevo lɛ dó lee mǐ wà gbɔn bo tuùn ɖɔ adla e nɔ j’ayǐ égbé lɛ é kún nyí tódɔnnúmɛ Mawu tɔn ó é wu hǔn, kpɔ́n xóta “Etɛ Biblu ka Ðɔ Dó Adla lɛ Wu?

Mɛ ɖěɖee wu ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e zɛkpá lɛ é hɛn nǔ gblé dó lɛ é sín nǔ nɔ ɖu ayi mɛ nú Mawu

 Biblu ɖexlɛ́ ɖɔ nǔ gbɛtɔ́ lɛ tɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú Jehovah, a bɔ é nɔ lɛ́ sè wuvɛ̌ xá mɛ. Kpɔ́n wemafɔ elɔ lɛ e dó gbɔ nú mɛ é.

  •   Ezayíi 63:9: “Ye ɖò aluwɛ mɛ ɔ, [Mawu] ɖesu nɔ nɔ aluwɛ mɛ xá ye.”

     Tinmɛ tɔn: Nú gbɛtɔ́ lɛ ɖò wuvɛ̌ sè wɛ ɔ, é nɔ vɛ́ mɔ nú Jehovah.

  •   1 Piyɛ́ɛ 5:7: “É ɖò nukún kpé dó mi wu wɛ.”

     Tinmɛ tɔn: Ganjininɔ towe nɔ ɖu ayi mɛ nú Jehovah.

 Yakénúmɛ kpo wuvɛ̌sexámɛ kpo nɔ sísɛ́ Jehovah bɔ é nɔ wà nǔ. É nɔ dó gbɔ nú mɛ gbɔn wěɖexámɛ Biblu tɔn e nǔnywɛ kpé lɛ é kpo nukúnɖiɖó ɖejid’ewu e ɖ’emɛ bo xlɛ́ ɖɔ ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e nɔ dɔn adla lɛ wá lɛ é kún sɔ́ na tíìn ɖò sɔgudo ó é kpo gblamɛ.—2 Kɔlɛntinu lɛ 1:3, 4.

Hwenu e ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e zɛkpá lɛ é ma sɔ́ na tíìn ǎ é

 Biblu kɔ́n sɛ̀ sín jí ɖɔ Jehovah d’akpá bo na bló bɔ “sɔ na nyɔ́ nú mi.” (Jelemíi 29:11) Linlin tɔn wɛ nyí ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ na ɖu gbɛ̀ víví ɖò palaɖisi mɛ ɖò ayikúngban jí, bo sɔ́ na ɖi xɛsi ɖɔ ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn na dɔn wuvɛ̌ wá nú emi ǎ.—Bǐbɛ̌mɛ 1:28; 2:15; Ezayíi 32:18.

 Mawu na zán Axɔ́suɖuto tɔn, é wɛ nyí acɛkpikpa jixwé tɔn e Jezu nyí Axɔ́su na é, dó bló bɔ sɔgudo jiwǔ enɛ na tíìn. (Matie 6:10) Jezu ɖó nǔnywɛ kpo hlɔnhlɔn kpo e jɛxa é bo na dó gbò kpò nyi ali jí nú adla e nɔ j’ayǐ ɖó ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn wutu lɛ é. Hwenu e Jezu ɖò ayikúngban jí é ɔ, é xlɛ́ ɖɔ emi ɖó hlɔnhlɔn bo na ɖ’acɛ dó ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn jí. (Maki 4:37-41) É na zán nukúnnúmɔjɛnǔmɛ kpo nǔnywɛ kpo dó kp’acɛ, bo na kplɔ́n gbɛtɔ́ lɛ lee ye na kpé nukún dó ayǐ e jí mǐ ɖè é wu ɖò ali ɖé nu bo ma na hɛn ɛ gblé ǎ gbɔn é. (Ezayíi 11:2) Ðò acɛkpikpa Jezu tɔn glɔ́ ɔ, ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e zɛkpá lɛ é sɔ́ na hɛn nǔ gblé dó gbɛtɔ́ lɛ wu kpɔ́n ǎ.

 A sixu kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Hwetɛnu Jezu ka na zán hlɔnhlɔn tɔn dó kp’acɛ dó ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn jí?’ Nú a na mɔ xósin nǔkanbyɔ enɛ tɔn hǔn, kpɔ́n xóta “Hwetɛnu Axɔ́suɖuto Mawu Tɔn ka Na Kp’acɛ Dó Ayikúngban ɔ Jí?

Xwi ɖiɖí xá ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e zɛkpá lɛ é dìn

 Wěɖexámɛ Biblu tɔn lɛ sixu d’alɔ we jɛ nukɔn nú ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn e zɛkpá é ɖé, ɖò hwetɔnnu, kpo gudo tɔn kpo.

  •   Jɛ nukɔn na: Sɔnǔ ɖ’ayǐ bo na dó sixu yawǔ wà nǔ.

     Nǔ e Biblu ɖɔ é: “Gbɛtɔ́ e ayi tɔn ɖò te ɔ mɔ nǔ nyanya ja ɔ, é nɔ hɔn bɛ; xlonɔ ka nɔ zɔn mɔ̌ bo nɔ yì zɔn mɛ.”—Nǔnywɛxó 22:3.

     Tinmɛ tɔn: Ba dò nú adla e sixu gbà nǔ ɖò xá towe mɛ lɛ é, bo na dó sixu yawǔ wà nǔ lobo nya xɛ ɖò xwédo towe jí.

     Nǔ e è mɔ kpɔ́n é: “Ðò azǎn e gbè mǐ gán ɖò sinɖanǔ ɔ mɛ é ɔ, mǐ ko sɔnǔ ɖ’ayǐ. Sáki ajijimɛnú lɛ tɔn mǐtɔn lɛ ɖò mǐ sí. Atínkɛ́n mǐtɔn lɛ ɖò mǐ sí. Nǔzinzán mǐtɔn lɛ ɖò mǐ sí. Mɛ lɛ ɖò xɛsi jí tawun lɛlɛ̌ dó mǐ, bo sɔ́ tuùn nǔ e ye na wà é ǎ. Amɔ̌, nǔ e sín hudo mǐ ɖó lɛ é bǐ ɖò mǐ sí. Enɛ sù nukún ce mɛ tawun!”—Tamara, Californie, États-Unis.

  •   Hwetɔnnu: Sɔ́ ayi towe bǐ ɖó nǔ e ɖò taji hugǎn lɛ é jí.

     Nǔ e Biblu ɖɔ é: “Nú gbɛtɔ́ na bo ɖó nǔ gbɔn ɖebǔ ɔ, gbɛ̀ jɔ gbɛ̀ ɔ ɖò dɔkun tɔn lɛ mɛ ǎ.”—Luki 12:15.

     Tinmɛ tɔn: Gbɛ̀ ɖò taji tawun hugǎn nǔɖokan lɛ.

     Nǔ e è mɔ kpɔ́n é: “Hwenu e jɔhɔn ɖaxó Lawin b hánnyá xwé mǐtɔn é ɔ, un sixu xò nǔ ɖò wǔ ǎ. Amɔ̌, nǔ ɖokpo e un wà é wɛ nyí ɖɔ un xoɖɛ vívɛ́ sɛ́dó Jehovah Mawu. Un mɔ ɖɔ nǔ agbaza tɔn lɛ kpowun wɛ nyí nǔ enɛ lɛ e mǐ hɛn bú é, é nyí gbɛ̀ mǐtɔn ǎ.”—Leslie, Philippines.

  •   Gudo tɔn: Lin égbé kpɔ́n, ma lin sɔ kpɔ́n ó.

     Nǔ e Biblu ɖɔ é: “Mi ma lin sɔ e ja ɔ kpɔ́n ó, ɖó sɔ e ja ɔ na wá kpodo tagba éɖesunɔ tɔn lɛ kpo.”—Matie 6:34.

     Tinmɛ tɔn: Ado ni ma nɔ hu we dín dó nǔ e sixu jɛ sɔgudo lɛ é wu ó.

     Nǔ e è mɔ kpɔ́n é: “Ee jɔhɔn ɖaxó Irma nyi bɔ sin gbà xwé ce gudo é ɔ, un ɖó na wá gbeta gegě kɔn, bɔ un ɖó linkpɔ́n tawun. Un tɛ́n kpɔ́n bo zán wěɖexámɛ Biblu tɔn e ɖɔ è ni lin égbé kpɔ́n bo ma lin sɔ kpɔ́n ó é. Un mɔ ɖɔ kpo alɔdó Jehovah tɔn kpo ɔ, un hɛn ɔ un na dɛ hugǎn lee un tlɛ lin gbɔn é.”—Sally, Floride, États-Unis.

 Nú a na mɔ wěɖexámɛ ɖagbe ɖevo lɛ hǔn, kpɔ́n xóta Catastrophes : des mesures qui sauvent des vies.”

a Nyikɔ Mawu tɔn wɛ nɔ nyí Jehovah.—Ðɛhan 83:18, nwt.

b È nɔ lɛ́ ylɔ́ ɖɔ jɔhɔn ɖaxó Haima.