Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Amɛkɛ Amɛhe Hã yɛ Amɛsuɔmɔ Naa—yɛ Micronesia

Amɛkɛ Amɛhe Hã yɛ Amɛsuɔmɔ Naa—yɛ Micronesia

NYƐMI yoo ko ni atsɛɔ lɛ Katherine lɛ da yɛ United States, ni abaptisi lɛ akɛ Yehowa Odasefonyo be ni eye afii 16. Ekɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ shwɛɛɛ kwraa, shi mɛi babaoo booo Maŋtsɛyeli lɛ he sane ni eshiɛɔ lɛ toi yɛ he ni eyɔɔ lɛ. Ewie akɛ: “Mikaneɔ saji ni kɔɔ mɛi ni sɔle akɛ Nyɔŋmɔ atsu mɔ ko kɛba amɛŋɔɔ ni ebaye ebua amɛ koni amɛle lɛ jogbaŋŋ lɛ ahe. Bei pii lɛ, mishweɔ akɛ maná mɔ ko tamɔ nakai, shi mikɛ mɔ ko nakai ekpeee da.”

Be ni Katherine kɛ afii babaoo eshiɛ yɛ shikpɔŋkuku nɛɛ mli saŋŋ lɛ, ebɔi eyiŋ shwiemɔ kɛji ebaanyɛ eshi kɛya he ko ni mɛi boɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ toi. Shi enu he akɛ ekolɛ ebaawa kɛhã lɛ akɛ eeeshi. Shi kome pɛ efã gbɛ kɛshi ewekumɛi, ni no diɛŋtsɛ po lɛ, otsii enyɔ pɛ eyaye. Ni ehiɛ tse shĩa gbi fɛɛ gbi. Kɛ̃lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaasumɔ ni eyaye ebua mɛi ni miitao Yehowa sɛɛgbɛ lɛ. Be ni esusu hei srɔtoi ni ebaanyɛ efã kɛya lɛ he lɛ sɛɛ lɛ, eŋma nitsumɔhe nine ni yɔɔ Guam lɛ, ni enine shɛ saji ni etaoɔ ele lɛ nɔ. Yɛ July 2007, be ni Katherine ná afii 26 lɛ, efã kɛtee Saipan, ni ji ŋshɔkpɔ ko ni yɔɔ Pasifik Ŋshɔ lɛ nɔ, ni jɛmɛ kɛ emaŋ jɛkɛmɔ aaafee kilomitai 10,000. Te nibii tee nɔ ehã tɛŋŋ?

AHÃ SƆLEMƆI SRƆTOI ENYƆ HETOO

Be ni Katherine yashɛ asafo hee ni yɔɔ he ni etee lɛ mli etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, ekɛ yoo ko ni atsɛɔ lɛ Doris ni eye aaafee afii 45 lɛ kpe, ni ekɛ yoo lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Be ni amɛkase yitsei etɛ yɛ Biblia lɛ Tsɔɔ wolo lɛ mli sɛɛ lɛ, Katherine hao fioo. Ewie akɛ: “Doris bɔɔ mɔdɛŋ waa, ni misumɔɔɔ ni nikasemɔ lɛ feɔ basaa.” Ekɛfata he akɛ: “Mikɛ mɔ ko ekaseko Biblia lɛ kɛtsarako nɔ pɛŋ, ni minu he akɛ esa akɛ Doris aná nyɛmi yoo ko, ekolɛ etipɛŋfonyo, ní kɛ mɛi pii ekase Biblia lɛ kɛtsara nɔ, ni ekɛ lɛ atsa nɔ.” Katherine sɔle ebi Yehowa koni eye ebua lɛ ni ená nyɛmi yoo ko ni sa ni ebaanyɛ ekɛ e-Biblia mli nikaselɔ lɛ ahã lɛ. Kɛkɛ ni ekpɛ eyiŋ akɛ, ebaahã Doris ale akɛ eetao mɔ kroko kɛ lɛ atsa nikasemɔ lɛ nɔ.

Katherine wie akɛ: “Be ni magbele minaa mawie nɔŋŋ ni Doris kɛɛ mi akɛ eetao ekɛ mi asusu sane ko ni miigba enaa he. Be ni mibo lɛ toi sɛɛ lɛ, mihã ele bɔ ni Yehowa eye ebua mi kɛtsu sane ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ he nii. Eda mi shi.” Kɛkɛ ni Doris kɛɛ Katherine akɛ: “Yehowa miitsɔ onɔ eeye eebua mi. Gbi klɛŋklɛŋ ni oba miŋɔɔ lɛ, no mli lɛ mikɛ ŋmɛlɛtswai abɔ ekane Biblia lɛ. No mli lɛ, miifó miibi Nyɔŋmɔ ni etsu mɔ ko kɛba ni ebaye ebua mi koni manu Biblia lɛ shishi. Nɔŋŋ kɛkɛ ni otswa mishinaa lɛ. Ni mina akɛ, Yehowa ehã misɔlemɔ lɛ hetoo!” Katherine hiŋmɛiiaŋ tɛo nu be ni lɛ diɛŋtsɛ egbaa sane nɛɛ. Ekɛɛ akɛ: “Nɔ ni Doris wie lɛ hã misɔlemɔ lɛ hetoo. Yehowa hã mina akɛ, manyɛ maya nɔ ni mikɛ lɛ atsa nikasemɔ lɛ nɔ.”

Abaptisi Doris yɛ afi 2010, ni ŋmɛnɛ lɛ, lɛ hu ekɛ mɛi babaoo miikase Biblia lɛ. Katherine wie akɛ: “Eŋɔɔ minaa waa akɛ nɔ ni mishwe afii abɔ akɛ maye mabua mɔ ko ni ebatsɔ Yehowa tsulɔ lɛ eba mli!” Ŋmɛnɛ lɛ, Katherine kɛmiishɛɛ miisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ Pasifik ŋshɔkpɔ ko ni atsɛɔ lɛ Kosrae lɛ nɔ.

BƆ NI AAAFEE ATSU NAAGBAI ETƐ KOMƐI AHE NII

Nyɛmimɛi hii kɛ yei (ni eye kɛjɛ afii 19 kɛmiimɔ 79) ni fa fe oha efã kɛtee Micronesia koni amɛyasɔmɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ. Nyɛmimɛi ni yɔɔ ekãa babaoo ni efã kɛtee hei nɛɛ yɛ miishɛɛ waa. Amɛteŋ mɔ kome ni atsɛɔ lɛ Erica, ni fã kɛtee Guam yɛ afi 2006 be ni eye afii 19 lɛ wie akɛ: “Kɛ́ ootsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ yɛ he ko ni anɔkwale lɛ he kumai miiye mɛi yɛ lɛ, eyɛ miishɛɛ waa. Eŋɔɔ minaa waa akɛ Yehowa ye ebua mi ni mikɛ mihe wo sɔɔmɔ nɛɛ mli. Enɛ ji nɔ ni hi fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli!” Ŋmɛnɛ lɛ, Erica miisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ Marshall Ŋshɔkpɔi lɛ ateŋ ekome ni atsɛɔ lɛ Ebeye lɛ nɔ. Shi maŋ kroko nɔ sɔɔmɔ bɛ mlɛo, ekɛ naagbai komɛi nyiɛ. Hã wɔsusu naagbai nɛɛ ateŋ etɛ komɛi ahe wɔkwɛ, ni wɔkwɛ bɔ ni mɛi ni efã kɛtee Micronesia lɛ enyɛ etsu naagbai nɛɛ ahe nii amɛhã.

Erica

Jɛmɛ shihilɛ. Be ni nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Simon lɛ yashɛ ŋshɔkpɔ ko ni atsɛɔ lɛ Palau lɛ nɔ yɛ afi 2007 lɛ, ena akɛ, shika ni ebaaná kɛjɛ nitsumɔ ni etsuɔ yɛ jɛmɛ lɛ mli lɛ shɛɛɛ nɔ ni enáa be ni eyɔɔ England, ni ji he ni ejɛ lɛ kwraa. No mli lɛ, eye afii 22. Ewie akɛ: “Mibayɔse akɛ, esaaa akɛ miheɔ nɔ fɛɛ nɔ kɛkɛ. Bianɛ lɛ, mikwɛɔ niyenii ni esa akɛ mahe lɛ jogbaŋŋ, ni kɛ́ mahe nɔ ko lɛ, mitaoɔ nɔ ni hi ni jara waaa tsɔ. Kɛ́ nɔ ko fite lɛ, mitaoɔ emomo ni mitaoɔ mɔ ko ni eye ebua mi kɛsaa.” Te ená he sɛɛ ehã tɛŋŋ? Simon wie akɛ: “Eye ebua mi ni miyɔse nɔ titri ni he hiaa yɛ shihilɛ mli, kɛ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔhã wɔshihilɛ afee mlɛo. Yehowa eye ebua mi waa yɛ shihilɛi srɔtoi amli. Yɛ afii kpawo ni mikɛsɔmɔ yɛ biɛ lɛ mli lɛ, be fɛɛ be lɛ, mináa nɔ ko miyeɔ ni miyɛ he ko ni miwɔɔ.” Anɔkwa, Yehowa yeɔ ebuaa mɛi ni hãa amɛshihilɛ feɔ mlɛo koni amɛnyɛ amɛkɛ Maŋtsɛyeli lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli lɛ.Mat. 6:32, 33.

Hiɛ ni tseɔ shĩa. Erica wie akɛ: “Misumɔɔ miwekumɛi lɛ waa, ni minu he akɛ mihiɛ baatse amɛ ni no baasa misɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he.” Mɛni efee kɛsaa ehe eto? Ewie akɛ: “Dani mafã gbɛ lɛ, mikane saji ni yɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ mli ni kɔɔ hiɛ ni tseɔ shĩa lɛ he. Enɛ hã misaa mitsui koni manyɛ makpee naagba nɛɛ naa. Yɛ saji nɛɛ ateŋ ekome mli lɛ, yoo ko wo ebiyoo hewalɛ akɛ: ‘Yehowa baanyɛ akwɛ bo fe bɔ ni manyɛ.’ Sane nɛɛ wo mi hewalɛ waa.” Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Hannah kɛ ewu Patrick hu miisɔmɔ yɛ Marshall Ŋshɔkpɔi lɛ ateŋ ekome ni atsɛɔ lɛ Majuro lɛ nɔ. Nɔ ni yeɔ ebuaa Hannah ni hãaa ehiɛ atse shĩa ji, esusuɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ amɛsafo lɛ mli lɛ ahe. Ewie akɛ: “Be fɛɛ be lɛ, midaa Yehowa shi yɛ wɔjeŋ muu fɛɛ nyɛmimɛi lɛ hewɔ, ejaakɛ amɛ hu miwekumɛi ji amɛ. Kɛjeee amɛyelikɛbuamɔ kulɛ, minyɛŋ masɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ kɔkɔɔkɔ.”

Simon

Naanyobɔɔ. Simon kɛɛ akɛ: “Kɛ́ otee maŋ kroko nɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ yɛ srɔto.” Ekɛfata he akɛ: “Bei komɛi kɛ́ migbá ajenu lɛ, anuuu shishi, ni enɛ hãa mishweɔ shĩa.” Erica hu wie akɛ: “Shishijee mli lɛ, mihe fee shoo, shi no ye ebua mi ni misusu nɔ hewɔ ni mifã kɛba biɛ lɛ he. Jeee nibii ni mi diɛŋtsɛ mitaoɔ lɛ ahewɔ miba, shi moŋ koni mibatsu babaoo mahã Yehowa.” Ekɛfata he akɛ: “Be ni be shwieɔ mli lɛ, mibaná nanemɛi kpakpai babaoo, ni misumɔɔ amɛsane.” Simon mia ehiɛ ekase Palauan, ni no ehã ‘elɛɛ emli’ ehã nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. (2 Kor. 6:13) Mɔdɛŋ ni ebɔɔ kɛkaseɔ wiemɔ lɛ hã ekɛ nyɛmimɛi lɛ bɔ gbagbalii. Anɔkwa, kɛ́ mɛi hei ni eba lɛ kɛ nyɛmimɛi lɛ fee ekome kɛtsu nii lɛ, ehãa naanyobɔɔ kpakpa hiɔ nyɛmimɛi lɛ fɛɛ ateŋ yɛ asafo lɛ mli. Kɛ́ mɛi jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛyasɔmɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi krokomɛi amɛnáa?

‘OBAAKPA BABAOO’

Bɔfo Paulo wie akɛ: “Shi yɛ enɛ gbɛfaŋ lɛ, mɔ ni lɛteɔ nii ahe duɔ lɛ, ebaakpa fioo pɛ hu; ni mɔ ni duɔ babaoo lɛ baakpa babaoo hu.” (2 Kor. 9:6, NW) Shishitoo mla ni yɔɔ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ kɔɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ni aaalɛɛ lɛ hu he. Mɛɛ jɔɔmɔi komɛi amɛnáa yɛ Micronesia?

Patrick kɛ Hannah

Yɛ Micronesia lɛ, ewaaa akɛ obaaná mɛi ni okɛ amɛ abɔi Biblia lɛ kasemɔ, ni obaana bɔ ni mɛi ni okɛkaseɔ nii lɛ kɛ nɔ ni amɛkaseɔ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ tsuɔ nii amɛhãa, kɛ bɔ ni amɛyaa amɛhiɛ yɛ mumɔŋ. Patrick kɛ Hannah yashiɛɔ yɛ ŋshɔkpɔ bibioo ko ni mɛi 320 yɔɔ nɔ, ni atsɛɔ lɛ Angaur lɛ hu nɔ. Be ni amɛshiɛ yɛ jɛmɛ nyɔji enyɔ sɛɛ lɛ, amɛkɛ yoo ko ni ekome ekwɛɔ ebii lɛ kpe. Ekpɛlɛ ni amɛkɛ lɛ akase Biblia lɛ, ekɛ nɔ ni ekaseɔ lɛ tsu nii ni efee tsakemɔi wuji yɛ eshihilɛ mli. Hannah wie akɛ: “Be fɛɛ be ní wɔkɛ lɛ baakase nii lɛ, kɛ́ wɔshi eshĩa lɛ ní wɔta okɔɔkpe nɔ kɛmiiya shĩa lɛ, mikwɛɔ miwu hiɛ ni lɛ hu ekwɛɔ mihiɛ ni wɔkɛɔ akɛ: ‘Yehowa, oyiwaladɔŋŋ!’” Hannah kɛfata he akɛ: “Mile akɛ Yehowa baanyɛ atsɔ gbɛ kroko nɔ egbala yoo nɛɛ kɛba emasɛi, shi akɛni wɔmiisɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ hewɔ lɛ, wɔna yoo nɛɛ ni wɔye wɔbua lɛ ni ebale Yehowa. Enɛ ji nibii ni ehã miná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli waa lɛ ateŋ ekome!” Taakɛ Erica kɛɛ lɛ, “Kɛ́ oye obua mɔ ko ni ebale Yehowa lɛ, onáa miishɛɛ waa!”

ANI BO HU OBAASUMƆ NI OYASƆMƆ?

Maŋtsɛyeli shiɛlɔi babaoo ahe miihia yɛ shikpɔji pii anɔ. Ani obaanyɛ oyasɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ? Bi Yehowa ni eye ebua bo ni owaje shwelɛ ni oyɔɔ akɛ obaalɛɛ osɔɔmɔ lɛ mli lɛ. Okɛ osafoŋ onukpai, kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ, loo mɛi ni miisɔmɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ asusu he. Kɛ́ ofee klalo akɛ obaaya lɛ, ŋmaa nitsumɔhe nine ni kwɛɔ he ni obaasumɔ ni oyasɔmɔ yɛ lɛ nɔ lɛ, ni obi amɛ jɛmɛ saji babaoo. * Ekolɛ bo hu obaanyɛ obafata nyɛmimɛi hii kɛ yei akpei abɔ—gbekɛbii kɛ onukpai, mɛi ni ebote gbalashihilɛ mli kɛ mɛi ni boteko mli fɛɛ—ni kɛ amɛhe hãa yɛ amɛsuɔmɔnaa lɛ ahe, ni ‘babaoo ni obaakpa lɛ’ baahã oná miishɛɛ.

^ kk. 17 Kwɛmɔ sane ni yitso ji “Ani Obaanyɛ ‘Oya Makedonia’?” ni je kpo yɛ August 2011 Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ mli lɛ.