Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jaikuaave hag̃ua

Jaikuaave hag̃ua

¿Okoinsidípa la Biblia heʼíva umi mbaʼe otopávare umi arkeólogo?

Sargón II, rréi de Asiria. Oñeñeʼẽ hese Isaías 20:1-pe

Umi arkeólogo ningo oheka ha ostudia umi mbaʼe oreko vaʼekue umi hénte yma guare ha opa mbaʼe opyta vaʼekue chuguikuéra. Péro, ¿okoinsidípa umi mbaʼe otopáva hikuái la Biblia heʼívare? Umi Eskritúra Evréape, térã Antíguo Testaméntope, oñeñeʼẽ heta persónare, ha peteĩ rrevísta oñeʼẽva pe arkeolohía rehe heʼi umíva apytégui oĩha “50 rupi térã hetave” umi arkeólogo okonfirmámava oexisti hague. ¿Máva mávapa umíva? Oĩ 14 rréi ogoverna vaʼekue Israel ha Judá, umíva apytépe David ha Ezequías, ha avei algúno naikonosidoguasúiva, por ehémplo, Menahem ha Péqah. Upe lístape oĩ avei 5 faraón ha 19 rréi ogovernáva Asiria, Babilonia, Moab, Persia ha Siria. Péro ndahaʼéi umi rréi añónte la oñekonfirmáva oexisti hague. Pe lístape oĩ avei heta saserdóte guasu, peteĩ sekretário ombaʼapo vaʼekue pe témplope ha hetave ombaʼapóva pe goviérnope g̃uarã (Biblical Archaeology Review).

Pe rrevísta heʼi avei heta expérto orrevisa hague umi mbaʼe otopa vaʼekue umi arkeólogo ha okonfirma añetehápe oexisti hague umi persóna oĩva upe lístape. ¿Ha mbaʼépa ikatu jaʼe umi Eskritúra Griéga, térã Nuevo Testaménto rehe? Umi arkeólogo okonfirmáma avei oexisti hague heta umi persóna oñemensionáva upe pártepe, por ehémplo, Herodes, Poncio Pilato, Tiberio, Caifás ha Sergio Paulo.

¿Arakaʼe pevépa oĩ vaʼekue león Israel gotyo?

Peteĩ león raʼanga oĩ vaʼekue peteĩ parére Babilóniape

Koʼág̃arupi ndaiporivéima león umi kaʼaguy ha ñúre oĩva Israel gotyo. Upéicharõ jepe, Ñandejára Ñeʼẽme oñemensiona 150 véserupi umi leónpe, upévare jaʼekuaa umi oskrivi vaʼekue la Biblia oikuaa porã hague upe animálpe. Heta umi versíkulope oñeñeʼẽnte umi leónre térã ojepuru ojejapo hag̃ua komparasión, péro oĩ párte omombeʼúva algúno ohecha hague voi pe animál. Por ehémplo, oñemombeʼu Sansón, David ha Benaya ojuka hague peteĩ león káda uno (Jueces 14:5, 6; 1 Samuel 17:34, 35; 2 Samuel 23:20). Ha oĩ avei versíkulo ohechaukáva umi león ojuka hague algúnope (1 Reyes 13:24; 2 Reyes 17:25).

Pe león asiático yma oĩ vaʼekue heta lugárpe: Asia Menor, Grecia, Palestina, Siria, Mesopotamia ha India noroéstepe. Umi hénte okyhyje ha orrespeta vaʼekue umi leónpe, upévare pyʼỹi ojapo estátua upe animálgui térã odivuha haʼanga umi parére. Por ehémplo, pe Vía Procesional de Babilóniape oĩ vaʼekue heta león raʼanga umi parére.

Oĩ rrehístro ohechaukáva áño 1200 mboyvemírupi, peteĩ ehérsito ojuka hague heta león oĩva Palestínape. Ha amalisia áño 1300 riremi ndaiporiveietéma león umírupi. Péro Mesopotamia ha Síriape ramove ojapo ndaiporivéi hague, amo 200 áñorupi, ha Irán ha Iráqpe katu ojapóne 100 áñorupi.