Ehecha oĩva pype

¿Mbaʼépa opensa umi testígo de Jehová pe siénsiare?

¿Mbaʼépa opensa umi testígo de Jehová pe siénsiare?

 Ore rorrespetaiterei umi mbaʼe ohupytýva pe siénsia ha avei roasepta umi mbaʼe heʼíva umi sientífiko, oiméramo oñemopyenda porã la heʼíva hikuái.

 Peteĩ diksionário heʼi pe siénsia haʼeha “upe oinvestiga ha ostudiáva umi mbaʼe oĩva ñande jerére, ha oñehaʼãva ontende porã umi mbaʼe” (Collins Cobuild Advanced Learner’s English Dictionary). La Biblia ndahaʼéiramo jepe peteĩ lívro de siénsia, ñanemokyreʼỹ jastudia hag̃ua umi mbaʼe oĩva ñande jerére ha ñañevenefisia hag̃ua umi mbaʼe odeskuvrívagui umi sientífiko. Jahechamína unos kuánto:

  •   Astronomía: “Pemañamíntena yvága gotyo, ¿máva piko ojapo koʼã mbaʼe? Pe ojapo vaʼekue umi mbaʼe oikuaa mboy estréllapa oĩ, haʼe ohenói káda estrélla hérarupi ha odirihi chupekuéra peteĩ ehérsitoicha” (Isaías 40:26, TNM).

  •   Biología: Salomón “oñeʼẽ vaʼekue umi yvyramátare, umi sédro oĩvare Líbanope ha pe plánta de isópo okakuaávare umi murállare, ha oñeʼẽ avei umi animál oikóvare ko yvy ape ári, umi guyra, umi animál otyryrývare ha umi piráre” (1 Reyes 4:33, TNM).

  •   Medicina: “Hesãiva noikotevẽi doktór, péro umi hasýva oikotevẽ” (Lucas 5:31).

  •   Meteorología: “¿Nde piko reikuaa moõpa oñeñongatu pe niéve, térã moõpa oñeñongatu pe amandáu? [...] ¿Ha reikuaa piko moõitépa oñepyrũ opuʼã pe yvytu oipeju hag̃ua ko yvy apére?” (Job 38:22-24, TNM).

 Ore puvlikasionkuérape romokyreʼỹ la héntepe orrespeta hag̃ua pe siénsia. Pyʼỹinte osẽ jepi umi artíkulo oñeʼẽva pe naturalésa térã umi mbaʼe ohupytývare umi sientífiko. Ore Testígo romokyreʼỹ avei ore famíliape ijestudióso hag̃ua hikuái, ikatu hag̃uáicha ontende porãve umi mbaʼe oĩva ijerére. Oĩ voi testígo de Jehová haʼéva bioquímico, matemático ha físico.

Umi mbaʼe pe siénsia ndaikatúiva ojapo

 Péro ropensa avei pe siénsia ndaikatumoʼãiha orrespondepaite umi mbaʼe jaikuaaséva. a Por ehémplo, umi geólogo ikatu omombeʼu ñandéve mbaʼe mbaʼéguipa ojejapo ko planéta, ha umi biólogo katu heʼikuaa ñandéve mbaʼéichapa ombaʼapo ñande rete. Péro, ¿mbaʼérepa ko ñane planéta orekopaite la ñaikotevẽva guive ikatu hag̃uáicha jaiko pype? ¿Ha mbaʼére piko la ñande rete ofunsiona porãite?

 Ore rohechakuaa la Biblia añoite ikatuha orrespondepaite koʼã porandu (Salmo 139:13-16; Isaías 45:18). Rohechakuaa avei jareko hag̃ua peteĩ estúdio porã jaikuaámante vaʼerãha mbaʼépa omboʼe pe siénsia ha avei la Biblia.

 Ikatu oĩ opensáva pe siénsia ha la Biblia oñekontradesiha, péro upéva oiko jepi oñentende vai rupínte la Biblia omboʼéva. Por ehémplo, la Biblia nomboʼéi ko ñane planéta ojejapopa hague 6 día de 24 órapente (Génesis 1:1; 2:4).

 Oĩ avei teoría sientífika ndorekóiva pruéva, ha upévare oĩ sientífiko ifamósova ndogueroviáiva umíva. Por ehémplo hetaiterei biólogo, químico ha hetave sientífiko, omañávo pe naturalésare ohechakuaa umi animál ha plánta ndoexistiriha pe evolusión káusare, térã oiko haguére peteĩ proséso de mutasión ha seleksión naturál. Ha ore testígo de Jehová ropensa avei upéicha.

a Peteĩ físiko Austriagua hérava Erwin Schrödinger, ogana vaʼekue peteĩ prémio Nobel, heʼi pe siénsia ikatuha oexplika ñandéve hetaiterei mbaʼe, péro ni mbaʼevéicharõ ndaikatúi oexplika ñandéve umi mbaʼe oĩva ñande pyʼapýpe, umi mbaʼe añetehápe ñaneinteresáva. Avei Albert Einstein heʼi vaʼekue: “Jaikuaáramo jepe heta mbaʼe, upéva nañanepytyvõi jarresolve hag̃ua umi provléma ikatúva jareko ñande rapichándi”.