Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Tuo mar Anemia—Gik ma Kele, Ranyisige, kod Thiethne

Tuo mar Anemia—Gik ma Kele, Ranyisige, kod Thiethne

 Beth wacho kama: “Ne an-ga gi tuo mar anemia kinde ma ne an rawera. Tuono ne miyo asiko awinjo mana ka piny ojoga, aol, chokena rama, kendo ne ok anyal kuwe mos. Laktar ma ne thiedha nowachona ni ati gi yedhe ma ne nyalo medo iron e denda. Natimo kamano, kendo nachamo bende chiemo ma nigi iron mondo omed konya. Mapiyo nono, nachako bedo gi lokruok.”

 Tuo ma ne chando Bethno en tuo ma chando ji mang’eny. Ka luwore gi nonro mar World Health Organization (WHO), ji bilion ariyo ma romre gi pasent 30 kama mar ji duto e piny mangima, nigi anemia. E pinje momewo, pasent ma dirom 50 mar mine ma yach kod pasent 40 kama mar nyithindo ma pok ochako dhi skul nigi anemia.

 Tuo mar anemia nyalo kelo ne ng’ato chandruoge moko madongo e ngimane. Nitie sama tuoni nyalo mako ng’ato matek ma kelne tuoche mag adundo, kendo adundo nyalo weyo guecho. WHO wacho ni e pinje moko, tuo mar anemia “negoga pasent 20 mar nyithindo ma pod yom.” Mine ma onge iron moromo e dendgi, ma bende en achiel kuom gik ma nyiso ni ng’ato nigi anemia, nyaloga nyuolo nyithindo ka ndalogi podi, kata nyithindo ma kilogi ni piny ahinya. Nyithindo ma nigi tuo mar anemia nyalo dongo mos kendo tuoche mamoko nyalo makogi mayot. Kata kamano, tuo mar anemia ma ikelo gi nok mar iron e del inyalo geng’ kata inyalo thiedhi. a

Anemia En Ang’o?

 Anemia en tuo. Kokete e yo mayot, wanyalo wacho ni joma ni-gi anemia onge gi ng’injo makwar mag remo (red blood cells) moromo e dendgi. Nitie gik mang’eny ma miyo mano timore. Jo sayans osefwenyo kit tuoche mopogore opogore mag anemia mokalo 400. Tuoni nyalo tuoyo ng’ato matin-matin to olal, kata onyalo lokore midekre.

Gin Gik Mage ma Kelo Anemia?

 Gik moko adek madongogi e ma keloga anemia:

  •   Ka ng’ato onge gi remo moromo kendo ng’injo makwar mag remo tin e dende.

  •   Ka del ok los ng’injo makwar mag remo moromo.

  •   Ka del ketho ng’injo makwar mag remo.

 Kit tuo mar anemia ma mako ji ahinya en mikelo gi nok mar iron e del. Ka del onge gi iron moromo, ok onyal loso hemoglobin, tiende ni ng’injo ma ni e remo ma kowo oxygen e del duto.

Gin Ranyisi Mage ma Biro Nenore ka Ng’ato Nigi Anemia Mikelo gi Nok mar Iron?

 Tuo mar anemia chakorega mosmos, kendo ok yotga fwenyo ni osemako ng’ato. Kata obedo ni ranyisi mag tuono opogore opogore, ranyisi mag anemia mikelo gi nok mar iron gin:

  •   Olo mang’eny

  •   Lwedo kata tielo mang’ich

  •   Del manyap

  •   Pien del ma tar-tar

  •   Wich-bar kod kawira wira

  •   Kor ma remo, adundo ma guecho matek, kor ma thung’

  •   Kogno ma pilore

  •   Dhok marach, to ahinya-ahinya kuom nyithindo ma pod yom kod ma pod tindo

  •   Gombo chamo ice, chiemo ma nigi starch, kata chamo odowa

Joma Tuoni Nyalo Mako Mayot

 Mon e ma thothne anemia makoga nikech rembgi jachuer kinde ma gidhi e dwe. Mine ma yach bende tuoni hinyoga mako ka po ni ok gicham chiemo ma nigi vitamin B.

 Nyithindo ma pod yom monyuol ka ndalogi pok oromo kata monyuol ka kilo mar dendgi ni piny to ok yud iron moromo e chag min-gi kata e chak miruwo ne nyithindo, bende tuoni hinyoga mako.

 Nyithindo ma ok cham chiemo ma gero del.

 Joma thothne chamo alode lilo to kinde mang’eny ok cham chiemo ma nigi iron.

 Jo midekre kuom ranyisi, joma nigi tuoche moko mag remo, kansa, tuoche mag nyarogno, adhola ma ok changi, kata tuoche mamoko.

Kaka Inyalo Thiedh Anemia

 Nitie kit anemia moko ma ok nyal geng’ kata thiedho. Kata kamano, anemia ma ikelo gi nok mar iron kata vitamin moko kinde mang’eny inyalo geng’ kata thiedhi ka ng’ato ochamo chiemo ma nigi gik ma luwogi:

 Chiemo ma nigi iron. Giyudore e ring’o, oganda, lentils, kod alode kaka sukuma, spinach, kod broccoli. b Ng’ato nyalo bende tedo chiemo e sufuria molos gi iron nikech nonro nyiso ni mano nyalo medo iron e chiemo motedno.

 Chiemo ma nigi folate. Giyudore e olembe, alode kaka sukuma, spinach, broccoli, dengu, oganda, tong’, rech, njugu, almonds kod cheese. Oyudore bende e chiemo ma nigi vitamins kaka makate, bel, ochele, kod pasta. Folate bende inyalo nwang’o e folic acid.

 Chiemo ma nigi vitamin B-12. Giyudore e ring’o, chak, bel, kod oganda miluongo ni soya.

 Chiemo ma nigi vitamin C. Giyudore e olembe kata juis ma wach-wach, apilo, nyanya, afuoto, broccoli, kod strawberries. Chiemo ma nigi vitamin C nyalo konyo del e loso iron.

 Chiemo opogore e alwora ka alwora. Omiyo, ber ng’eyo chiemo ma yudore e alworau ma nyalo konyi maber. Ma en gima dwarore ni iket e paro to ahinya-ahinya ka in miyo ma yach kata ka ichano mako ich. Ka irito ngimani maber, to mano nyalo konyi mondo kik inyuol nyathi ma nigi anemia. c

a Weche ma yudore e sulani e wi chiemo minyalo chamo ka in gi tuo mar anemia kod weche mamoko motudore gi tuoni ogol e Mayo Clinic kod The Gale Encyclopedia of Nursing and Allied Health. Inyalo neno laktar ka po ni ichich ni in gi anemia.

b Kik iti gi chiemo ma medo iron kata miyogi nyathini ka pok ipenjo laktar. Iron mang’eny ahinya e del nyalo hinyo chuny kendo kelo ne ng’ato chandruoge mamoko.

c Lakteche seche moko thiedhoga anemia kuom medo jatuo remo, to mano thieth ma Joneno mag Jehova ok oyiego.​—Tich Joote 15:28, 29.