Kal idhi e weche manie iye

Roho Maler En Ang’o?

Roho Maler En Ang’o?

Dwoko ma Muma chiwo

Roho maler en teko ma Nyasaye tiyogo e timo gik moko. (Mika 3:8; Luka 1:35) Nyasaye tiyo gi tekoneno kamoro amora mondo otimgo dwache.​—Zaburi 104:30; 139:7.

E Muma, wach molok ni “roho” en ruʹach gi dho Hibrania kod pneuʹma gi dho Grik. Kinde mang’eny, itiyoga gi wechego kiwuoyo kuom roho maler mar Nyasaye. (Chakruok 1:2) Kata kamano, Muma bende tiyoga gi wechego kowuoyo e wi:

Wechego duto wuoyo kuom gima dhano ok nyal neno, kata kamano, gitimo gima dhano nyalo neno. Bende, roho mar Nyasaye “chal ka yamo, ok wanyal nene kata mule, kata kamano, en gi teko.”​—An Expository Dictionary of New Testament Words, mondik gi W. E. Vine.

Muma bende luongo roho maler ni ‘lwet’ Nyasaye. (Zaburi 8:3; 19:1; Luka 11:20; pim gi Mathayo 12:28.) Mana kaka fundi tiyo gi lwetene mondo otim tijene, e kaka Nyasaye bende osetiyo gi rohone maler mondo otim gik ma luwogi:

Roho maler ok en ng’ato

Muma luongo roho maler ni “lwet” Nyasaye, “lith lwete,” kata “muche,” to mano nyiso ni rohono ok en ng’ato. (Wuok 15:8, 10) Mana kaka lwet fundi ok nyal tiyo ka fundino ok ochike, e kaka roho maler bende ok nyal tiyo ka Nyasaye ok ochike. (Luka 11:13) Muma bende pimo roho maler mar Nyasaye gi pi kendo otude gi gik moko kaka yie kod ng’eyo. Gik ma ipimegogi nyiso ni roho maler ok en ng’ato.​—Isaya 44:3; Tich Joote 6:5; 2 Jo-Korintho 6:6.

Muma nyisowa nying Jehova Nyasaye kod nying Wuode ma en Yesu Kristo; kata kamano, ok onyiswa nying roho maler. (Isaya 42:8; Luka 1:31) Ka ne Jakristo miluongo ni Stefano omi fweny mar polo, noneno ji ariyo kende to ok ji adek. Muma wacho niya: “Kopong’ gi roho maler, nochomo wang’e e polo mi noneno duong’ mar Nyasaye kendo Yesu kochung’ e bad Nyasaye korachwich.” (Tich Joote 7:55) Teko Nyasaye ma en roho maler e ma ne okonyo Stefano neno fwenyno.

Miriambo ma ji wacho e wi roho maler

Miriambo: “Roho maler,” en ng’ato kendo en achiel kuom nyasaye ma nyadidek mana kaka onyis e 1 Johana 5:7, 8 e Muma mar King James.

Adiera: Muma mar King James omedo wechegi e bug 1 Johana 5:7, 8, “e polo, Wuoro, Wach, kod Roho Maler: gik moko adekgi gin achiel. Kendo gik moko adekgo chiwo neno e piny.” Kata kamano, jotim nonro osefwenyo ni wechego ne ok ondik gi jaote Johana kendo ok onego gibed e Muma. Profesa moro miluongo ni Bruce M. Metzger nondiko kama: “Wechegi gin miriambo kendo gionge gi ratiro mar bedo e Muma Manyien.”​—A Textual Commentary on the Greek New Testament.

Miriambo: Muma wuoyo e wi roho maler kaka ng’ato to mano nyiso ni en ng’ato.

Adiera: Kinde moko Muma wuoyoga e wi roho maler kaka ng’ato, kata kamano, mano ok nyis ni en ng’ato. Muma bende wuoyoga e wi rieko, tho, kod richo kaka ng’ato. (Ngeche 1:20; Jo-Rumi 5:17, 21) Kuom ranyisi, iwacho ni rieko nigi ‘tijene’ kod “nyithinde,” to richo iwacho ni lombo ng’ato, nego ng’ato, kata nyago gombo maricho kuom ng’ato.​—Mathayo 11:19; Luka 7:35; Jo-Rumi 7:8, 11.

Bende, ka ne jaote Johana nwoyo weche ma Yesu nowacho e wi roho maler, ne oluongo roho maler ni “jakony” (paraclete) ma nyalo chiwo neno, tayo, wuoyo, winjo, pako, kata rwako ng’ato. Ne oluongo roho maler ni “jakony” ka gima en ng’ato. (Johana 16:7-15) Ne otimo kamano nikech e dho Grik, wach molok ni “jakony” (pa·raʹkle·tos) indikoga ka gima en ng’ato kaluwore gi chike mag grama mag dho Grik. Kata kamano, sama Johana ne wuoyo e wi roho maler kotiyo gi wach miluongo ni pneuʹma, ne onyiso ni en “gimoro.”​—Johana 14:16, 17.

Miriambo: Nikech itisoga ng’ato e nying roho maler, mano nyiso ni roho maler en ng’ato.

Adiera: Nitie seche moko ma Muma wuoyo e wi “nying” kowuoyo e wi teko kata telo. (Rapar mar Chik 18:5, 19-22; Esta 8:10) Ka otis ng’ato “e nying” roho maler, mano nyiso ni oyie gi teko mar rohono kendo oyie gi tich ma rohono timo mondo dwach Nyasaye ochopi.​—Mathayo 28:19.

Miriambo: Joote Yesu kod Jokristo mokwongo noyie ni roho maler en ng’ato.

Adiera: Muma kod weche mag histori ok sir wachno kata matin. Encyclopædia Britannica wacho kama: “Nochak ler Roho Maler kaka Ng’ato . . . e romo mar Council of Constantinople ma ne otimore e higa 381 K.K.P.” Mano ne en higni mokalo 250 bang’ ka jaote mogik nosetho.