Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Tlaišego​—⁠Na ke Kotlo e Tšwago go Modimo?

Tlaišego​—⁠Na ke Kotlo e Tšwago go Modimo?

LUZIA O GOLOFETŠE LEOTO LE LETSHADI. Ge e be e sa le ngwana o ile a swarwa ke bolwetši bja polio, e lego bolwetši bja go fetela bjo bo hlaselago megalatšhika. Ge Luzia a be a na le mengwaga e 16, mongmošomo wa gagwe o ile a mmotša gore: “Modimo o go otlile ka bogole ka baka la gore o be o sa kwe mmago e bile o mo nyatša.” Le ka morago ga mengwaga e mentši, Luzia o sa gopola kamoo mantšu ao a ilego a mo kweša bohloko ka gona.

KA MORAGO GA GORE DAMARIS A TSEBE GORE O NA LE KANKERE YA BJOKO, tatagwe o ile a mmotšiša gore: “O dirile’ng gore o swarwe ke bolwetši bjo? O swanetše go ba o dirile selo se sebe kudu. Ke ka baka leo Modimo a go otlago.” Damaris o ile a kwešwa bohloko ke mantšu ao a tatagwe.

Ga e sa le go tloga kgale batho ba nagana gore bolwetši ke kotlo e tšwago go Modimo. Puku ya Manners and Customs of Bible Lands e re batho ba bantši bao ba phetšego mehleng ya Kriste, ba be ba dumela gore “ge motho a lwala, Modimo o tla be a mo otla ka baka la sebe seo a se dirilego goba seo se dirilwego ke batho bao a tswalanago le bona.” Puku ya Medieval Medicine and the Plague e re mengwageng e mentši ka morago ga ge Jesu a tlogile mo lefaseng, “batho ba bangwe ba be ba dumela gore Modimo o ba otla ka baka la dibe tša bona.” Ge batho ba dimilione ba be ba hlokofala kua Yuropa lekgolong la bo-14 la mengwaga, na seo se be se e ra gore Modimo o be a otla batho ba babe? Goba na mahu ao a be a fo ba a bakilwe ke ditwatši, bjalo ka ge banyakišiši ba tša kalafo ba ile ba bontšha seo? Batho ba bangwe ba ka ipotšiša gore: Na ka nnete Modimo o otla badiradibe ka go ba bakela malwetši? *

NAGANA KA TABA ŠE: Ge e ba bolwetši le tlaišego e be e le dikotlo tše di tšwago go Modimo, gona ke ka baka la’ng Morwa wa gagwe e lego Jesu, a ile a fodiša balwetši? Na Jesu o be a bontšha gore seo Modimo a bego a se dira se fošagetše? (Mateo 4:23, 24) Jesu a ka se dire dilo tša go ganetšana le thato ya Modimo. O itše: ‘Ka mehla ke dira dilo tše di kgahlago Modimo,’ e bile o itše “ke dira tšeo Tate a ntaetšego gore ke di dire.”​—Johane 8:29; 14:31.

Beibele e re: Jehofa ke Modimo “yoo go yena go se nago go hloka toka.” (Doiteronomio 32:4) Ka mohlala, Modimo a ka se dire gore sefofane se we gomme se bolaye batho ba bantši ba se nago molato ka baka la ge a nyaka go otla motho o tee feela ka sefofaneng seo. Ge Aborahama, yo e bego e le mohlanka yo a botegago wa Modimo, a be a bolela ka go loka ga Modimo o itše: ‘A ka se bolaye moloki gotee le yo kgopo.’ Aborahama o boletše gape gore “ga ke kgolwe” gore a ka dira seo. (Genesi 18:23, 25) Beibele e re “Modimo yena ga a dire tše kgopo” e bile ga a dire dilo “ka go hloka toka.”​—Jobo 34:10-12.

SEO BEIBELE E RE RUTAGO SONA KA TLAIŠEGO

Ge re tlaišega, ga se gore Modimo o re otla ka baka la sebe se itšego seo re se dirilego. Jesu o ile a hlalosa taba ye ka mo go kwagalago ge yena le barutiwa ba gagwe ba be ba bona monna yo a bego a belegwe e le sefofu. “Barutiwa ba gagwe ba [ile ba] mmotšiša ba re: ‘Rabi, ke mang yo a dirilego sebe, na ke motho yo goba ke batswadi ba gagwe, ge a belegwe e le sefofu?’ Jesu a araba a re: ‘Sebe ga se sa dirwa ke motho yo goba batswadi ba gagwe, eupša e be e le gore mediro ya Modimo e bonagatšwe go yena.’”​—Johane 9:1-3.

Jesu o be a nyaka go phošolla go se kwešiše ga barutiwa ba gagwe. Ka gona, ba swanetše go ba ba ile ba makala ge a ba botša gore monna yoo ga se a ba sefofu ka baka la sebe seo a se dirilego, goba seo se dirilwego ke batswadi ba gagwe. Ge Jesu a be a fodiša monna yoo wa sefofu, o be a phošolla kgopolo e fošagetšego ya gore ge motho a tlaišega o otlwa ke Modimo. (Johane 9:6, 7) Lehono bao ba tlaišwago ke malwetši a šoro ba ka homotšwa ke go tseba gore ga se Modimo yo a dirago gore ba tlaišege.

Ge e ba Modimo e be e le yena a otlago balwetši ka baka la diphošo tša bona, gona ke ka baka la’ng Jesu a ile a ba fodiša?

Seo Mangwalo a re botšago sona

  • “Modimo a ka se ke a lekwa ka dilo tše mpe le gona yena ga a leke motho le ge e le ofe.” (JAKOBO 1:13) “Dilo tše mpe” tšeo di tlaišitšego batho ka nako e telele, e lego bolwetši, bohloko le lehu di tlo fedišwa e se kgale.

  • Jesu Kriste o ile “a fodiša bohle bao ba bego ba sa ipshine.” (MATEO 8:16) Ge Jesu a be a fodiša bohle bao ba bego ba etla go yena, o bontšhitše seo Mmušo wa Modimo o tlago go se dira lefaseng ka moka.

  • “[Modimo] o tla phumola megokgo ka moka mahlong a bona gomme lehu le ka se hlwe le sa ba gona, le ge e le manyami goba sello goba bohloko di ka se hlwe di sa ba gona. Dilo tša pele di fetile.”​—KUTOLLO 21:3-5.

KE MANG A DIRAGO GORE RE TLAIŠEGE?

Ke ka baka la’ng batho ba tlaišega gakaaka? Ke kgale batho ba ipotšiša potšišo yeo. Ge e ba Modimo e se yena a bakago tlaišego, gona e bakwa ke mang? Dipotšišo tšeo di tlo arabja sehlogong seo se latelago.

^ par. 4 Le ge nakong e fetilego go ile gwa ba le nako yeo Modimo a ilego a otla batho ka baka la dibe tše itšego, Beibele ga e bontšhe gore mehleng ye, o sa diriša dilo tše bjalo ka malwetši goba masetlapelo a itšego go otla batho ka baka la dibe tša bona.