Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Mogya Mɔɔ Bɛfa Bɛmaa​—Mɔɔ Dɔketama Akee Ɛlɛka La

Mogya Mɔɔ Bɛfa Bɛmaa​—Mɔɔ Dɔketama Akee Ɛlɛka La

Kɛmɔ Gyihova Alasevolɛ ɛnlie mogya la ati, bɛdendɛ bɛtia bɛ wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu. Ɔyɛ a, Baebolo adehilelɛ mɔɔ se “bɛmmadi mogya” mɔɔ ɔti bɛnlie mogya la nee mɔɔ dɔketama dwenle kɛ ɔbaboa bɛ wuleravolɛma la ɛnyia.​—Gyi. 15:29.

Noko, dɔketama mɔɔ lɛ anwubielɛ wɔ ayileyɛlɛ nu la ɛlɛkɔ zo ahile deɛmɔti ɔwɔ kɛ bɛdua ayileyɛlɛ ndenle mɔɔ bɛnva mogya bɛnli gyima wɔ nu azo bɛyɛ ayile la.

Stanford Medicine Magazine ne mɔɔ Stanford University School of Medicine ne hɛlɛle ye 2013 la anu, ɛnee mogya nwo amaneɛbɔlɛ titile bie wɔ nu na ye foa bie edwɛkɛtile ne se “Against the Flow​—What’s Behind the Decline in Blood Transfusions?” (“Duzu A Ɛlɛmaa Mogya Ɛlielɛ Azo Ade A?”) Sarah C. P. Williams, mɔɔ hɛlɛle zɔhane edwɛkɛ ne la hanle kɛ: “Wɔ ɛvolɛ bulu mɔɔ ɛze la anu, neɛnleanu mɔɔ bɛyɛle la ɛmaa yela ali kɛ wɔ asopiti mɔɔ wɔ aleɛabo la anu, bɛta bɛfa mogya dɔɔnwo bɛmaa kpalɛ bɛtɛla mɔɔ wuleravolɛma hyia amaa yeaboa bɛ la wɔ ɛleka mɔɔ bɛyɛ apelehyɛne nee ɛleka mɔɔ bɛgua wuleravolɛma la.”

Kɛlɛvolɛ ne hwenle adwenle hɔle Patricia Ford, M.D., mɔɔ bukele Center for Bloodless Medicine and Surgery mɔɔ wɔ Pennsylvania Asopiti ne la na ɔkile ye adenle la edwɛkɛ ne azo. Dr. Ford hanle kɛ: “Bɛhilehile dɔketama kɛ saa menli annyia mogya dodo bie a bɛbawu, mɔɔ kile kɛ mogya ala a kola die ngoane a . . . Ɛhye le zɔ wɔ tɛnlabelɛ titile bie mɔ anu, * noko akee, wɔ wuleravolɛma tɛnlabelɛ dɔɔnwo anu, ɛhye ɛnle nɔhalɛ.”

Dr. Ford, mɔɔ nea Gyihova Alasevolɛ kɛyɛ 700 ɛvolɛ biala la eza hanle kɛ: “Dɔketama dɔɔnwo mɔɔ me nee bɛ ɛdendɛ la . . . lɛ adwenle kɛ saa wuleravolɛma dɔɔnwo anlie mogya a bɛnrɛde kpɔkɛ . . . Na mekɛ bie ɛnee melɛ zɔhane adwenle ne bie. Noko mɔɔ menwunle ye la a le kɛ saa mefa ndenle sikalɛ bie mɔ medi gyima a mebahola meanlea wuleravolɛma.”

Wɔ August 2012, Archives of Internal Medicine adwelie kɛlata ne hanle mɔɔ vile neɛnleanu mɔɔ bɛyɛle ye wɔ wuleravolɛma mɔɔ bɛyɛle bɛ ahonle nwo apelehyɛne wɔ asopiti ko anu wɔ ɛvolɛ 28 anu rale la anwo edwɛkɛ. Gyihova Alasevolɛ te kpɔkɛ ndɛndɛ tɛla wuleravolɛma mɔɔ ɛnee lɛ bɛ ewule ne bie mɔɔ bɛmanle bɛ mogya la. Ngyegyelɛ mɔɔ Alasevolɛ ne mɔ yia ye wɔ asopiti la le ekyi, bɛte kpɔkɛ ndɛ wɔ apelehyɛne ne anzi yɛɛ bɛtɛnla aze kɛyɛ ɛvolɛ 20 bɛboka nwo bɛtɛla wuleravolɛma mɔɔ kɛlie mogya la.

The Wall Street Journal mɔɔ bɛyele ye April 8, 2013 la anu edwɛkɛ bie hanle kɛ: “Bɛva ɛvolɛ dɔɔnwo bɛyɛ wuleravolɛma mɔɔ bɛ ɛzonlenlɛ ti bɛnlie mogya la apelehyɛne mɔɔ bɛammaa bɛ mogya a. Kɛkala, bɛlɛyɛ menli ayile wɔ asopiti dɔɔnwo anu mɔɔ bɛmmaa bɛ mogya a . . . Dɔketama mɔɔ bɛze apelehyɛne ɛyɛlɛ mɔɔ bɛnva mogya bɛnli gyima wɔ nu anye zo kpalɛ la se mogya mɔɔ bɛnva bɛnli gyima la te mogya mɔɔ bɛtɔ, bɛfa bɛazie, bɛneɛnlea nu na bɛava bɛamaa awie la anwo kakɛ ne azo yɛɛ eza ɔmmaa wuleravolɛma ɛnnyia ewule mɔɔ maa bɛkyɛ asopiti la.”

Ɔnyɛ nwanwane kɛ, Robert Lorenz, mɔɔ nea mogya nwo gyimalilɛ nu wɔ Cleveland Clinic la hanle kɛ: “Saa ɛmaa wuleravolɛ bie mogya a, ɛkɛ ne ala ɛte nganeɛ kɛ ɛlɛboa ye . . . Noko nzinlii, ɔda ali wienyi kɛ wɔamboa ye kolaa” la.

^ ɛden. 5 Amaa wɔanwu adwenle mɔɔ Gyihova Alasevolɛ lɛ wɔ mogya nwo la, nea edwɛkɛ “Frequently Asked Questions​—Why Don’t You Accept Blood Transfusions?” anu.