Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Galileov konflikt s cirkvou

Galileov konflikt s cirkvou

Galileov konflikt s cirkvou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

JE 22. júna 1633. Pred inkvizičným súdom kľačí na kolenách roztrasený starec. Je to muž vedy, v tom čase jeden z najznámejších. Jeho vedecké presvedčenie vychádza z dlhých rokov štúdia a výskumu. No ak si chce zachrániť život, musí sa zrieknuť toho, o čom vie, že je pravda.

Ten muž sa volal Galileo Galilei. Galileov prípad, ako mnohí nazývajú proces s týmto mužom, vyvolal mnoho pochybností, otázok a sporov, ktoré sú aj dnes, takmer po 370 rokoch, stále predmetom diskusií. Tento prípad zanechal v dejinách náboženstva a vedy nezmazateľnú stopu. Prečo bol okolo neho taký veľký rozruch? A prečo sa dnes dostal Galileov prípad opäť do centra pozornosti? Je naozaj symbolom „rozporu medzi vedou a náboženstvom,“ ako to vyjadril jeden spisovateľ?

Mnohí považujú Galilea za „otca modernej vedy“. Bol to matematik, astronóm a fyzik. Galileo bol jedným z prvých ľudí, ktorí pozorovali oblohu ďalekohľadom. Svojimi pozorovaniami podporil názor, o ktorom sa v jeho dňoch ešte stále viedla vášnivá diskusia: Zem obieha okolo Slnka, a preto naša planéta nie je stredom vesmíru. Nie div, že o Galileovi sa niekedy hovorí ako o mužovi, ktorý položil základy modernej experimentálnej metódy.

Aké sú niektoré z Galileových objavov a vynálezov? Ako astronóm okrem iného objavil, že Jupiter má mesiace, že Mliečnu cestu tvoria hviezdy, že na Mesiaci sú vrchy a že Venuša má podobné fázy ako Mesiac. Ako fyzik študoval zákony kyvadlového pohybu a voľného pádu. Vynašiel rôzne prístroje, napríklad geometrický kompas, čo bol istý druh logaritmického pravítka. Na základe informácií, ktoré dostal z Holandska, zostrojil ďalekohľad, ktorý mu umožnil pozorovať vesmír.

No dlhotrvajúci spor s cirkevnou hierarchiou zmenil kariéru vynikajúceho vedca na drámu — na Galileov prípad. Ako sa to všetko začalo a prečo?

Konflikt s Rímom

Už koncom 16. storočia Galileo prijal s nadšením Kopernikovu teóriu, podľa ktorej Zem obieha okolo Slnka, a nie naopak. Toto usporiadanie sa nazýva aj heliocentrická sústava. Keď v roku 1610 Galileo použil ďalekohľad na pozorovanie vesmíru a objavil nebeské telesá, ktoré predtým nikto nikdy nepozoroval, nadobudol presvedčenie, že objavil potvrdenie heliocentrickej sústavy.

Podľa jednej encyklopédie Galileovi nešlo len o to, aby sa mohol venovať takýmto objavom. (Grande Dizionario Enciclopedico UTET) Mal v úmysle presvedčiť „osobnosti, ktoré boli v tom čase na najvyšších miestach (kniežatá a kardinálov)“, že Kopernikova teória je pravdivá. Dúfal, že s pomocou vplyvných priateľov bude môcť prekonať námietky cirkvi a dokonca si získať jej podporu.

V roku 1611 Galileo pricestoval do Ríma, kde sa stretol s vysokopostavenými duchovnými. Pomocou ďalekohľadu im ukázal svoje astronomické objavy. No nevyšlo to tak, ako dúfal. Okolo roku 1616 bol Galileo podrobený oficiálnemu vyšetrovaniu.

Teológovia rímskej inkvizície označili heliocentrickú tézu za „pochabú a absurdnú z filozofického hľadiska a kacírsku z formálneho hľadiska, pretože v mnohých ohľadoch výslovne protirečí doslovnému významu viet v Svätých Písmach, všeobecne prijímanému výkladu a názoru Svätých otcov a doktorov teológie“.

Galileo sa stretol s kardinálom Robertom Bellarminom, ktorý bol považovaný za najväčšieho katolíckeho teológa tej doby a ktorý mal prezývku „kladivo na kacírov“. Bellarmino Galilea formálne napomenul, aby prestal šíriť názor, že Slnko je stredom vesmíru.

Pred inkvizičným súdom

Galileo sa snažil byť opatrný, ale neprestal podporovať Kopernikovu teóriu. O sedemnásť rokov, v roku 1633, Galileo predstúpil pred inkvizičný súd. Kardinál Bellarmino bol mŕtvy, ale teraz bol hlavným Galileovým oponentom pápež Urban VIII., ktorý mu bol v minulosti priaznivo naklonený. Spisovatelia označili tento proces za jeden z najznámejších a najnespravodlivejších v staroveku i stredoveku a porovnávajú ho dokonca s procesmi, ktoré boli vedené proti Sokratovi a Ježišovi.

Čo viedlo k začatiu tohto procesu? Galileo napísal knihu s názvom Dialóg o dvoch hlavných systémoch sveta. Bola to v podstate obhajoba heliocentrizmu. Galileo ako autor tejto knihy bol v roku 1632 predvolaný pred súd. Svoj odchod do Ríma však odďaľoval, pretože bol chorý a mal už takmer 70 rokov. Na cestu sa vypravil až nasledujúci rok, po tom, čo mu pohrozili, že ho do Ríma privezú násilím a v putách. Na pápežov príkaz bol vypočúvaný a dokonca sa mu vyhrážali mučením.

Či tohto chorého muža skutočne mučili, je predmetom sporov. Ako je uvedené v rozsudku, Galileo bol podrobený „prísnemu výsluchu“. Podľa Itala Mereua, historika talianskeho práva, bola táto fráza odborným vyjadrením, ktoré sa v tom čase používalo na opis mučenia. S týmto vysvetlením súhlasí viacero učencov.

Isté je, že 22. júna 1633 bol Galileo odsúdený v strohej kláštornej sieni pred členmi inkvizičného súdu. Bol uznaný za vinného, pretože „veril falošnej náuke, ktorá odporuje Svätému a božsky inšpirovanému Písmu, a držal sa názoru, že Slnko... sa nepohybuje od východu na západ, ale že Zem sa pohybuje a nie je stredom sveta“.

Galileo sa nechcel stať martýrom, preto bol nútený zrieknuť sa svojho presvedčenia. Po prečítaní rozsudku tento starý vedec, oblečený ako kajúcnik, kľačiac slávnostne vyhlásil: „Zriekam sa spomínaných omylov a kacírstva [Kopernikovej teórie], preklínam ich a nenávidím, ako aj všetko a akýkoľvek iný omyl, kacírstvo alebo sektu v rozpore so Svätou Cirkvou.“

Traduje sa, že Galileo po svojom slávnostnom vyhlásení dupol nohou a na protest zvolal: „A predsa sa točí!“ Hoci o tomto výroku neexistujú spoľahlivé dôkazy, komentátori tvrdia, že Galilea do smrti sužovala potupa z toho, že musel odvolať svoje objavy. Bol odsúdený do žalára, ale neskôr mu bol rozsudok zmiernený na doživotné domáce väzenie. Ako postupne strácal zrak, žil takmer v úplnej izolácii.

Konflikt medzi náboženstvom a vedou?

Mnohí ľudia došli k záveru, že Galileov konflikt s cirkvou je dôkazom, že veda a náboženstvo sú beznádejne nezlučiteľné. Galileov prípad po stáročia odrádzal ľudí od náboženstva. Mnohých presvedčil, že náboženstvo je vo svojej podstate hrozbou vedeckého pokroku. Je to skutočne tak?

Pápež Urban VIII. a teológovia rímskej inkvizície naozaj odsúdili Kopernikovu teóriu a tvrdili, že odporuje Biblii. Galileovi protivníci sa odvolávali na Jozuovo vyhlásenie: „Slnko, buď nehybné“, ktoré sa podľa ich výkladu malo chápať doslovne. (Jozua 10:12) Ale skutočne Biblia odporuje Kopernikovej teórii? Vôbec nie.

Rozpor spočíva medzi vedou a očividne nesprávnou interpretáciou Písiem. Tak sa na to pozeral i Galileo. Jednému žiakovi napísal: „Hoci Písmo sa nemôže mýliť, jeho interpreti a vykladači sa mýliť môžu, a to v rôznych ohľadoch. Jeden veľmi vážny a častý omyl vzniká vtedy, keď sa chcú držať vždy čisto doslovného významu.“ Každý vážny študent Biblie s tým určite bude súhlasiť. *

Galileo išiel ešte ďalej. Tvrdil, že dve knihy, Bibliu a knihu prírody, napísal jeden Autor, a preto si nemôžu vzájomne odporovať. No zároveň hovoril, že človek nemôže „s určitosťou tvrdiť, že všetci interpreti hovoria pod božskou inšpiráciou“. Táto nepriama kritika oficiálneho výkladu cirkvi sa pravdepodobne považovala za provokáciu, ktorá viedla k tomu, že rímska inkvizícia vedca odsúdila. Veď ako sa opovažuje obyčajný laik miešať do vecí, na ktoré má výhradné právo iba cirkev?

Niekoľko učencov vyslovilo pochybnosti o neomylnosti cirkvi aj pápeža, pričom sa odvolávali na Galileov prípad. Katolícky teológ Hans Küng napísal, že „početné a nepopierateľné“ omyly „úradu pre cirkevnú vierouku“, medzi ktoré patrí aj „odsúdenie Galilea“, spochybnili dogmu o neomylnosti.

Galileo rehabilitovaný?

Pápež Ján Pavol II. vyjadril v novembri 1979, rok po svojom zvolení, nádej, že Galileov prípad bude opätovne preskúmaný. Pripustil, že Galileo „si veľa vytrpel... z rúk mužov Cirkvi a cirkevných orgánov“. O trinásť rokov neskôr, v roku 1992, komisia ustanovená tým istým pápežom priznala: „Niektorým teológom, Galileovým súčasníkom... unikol hlboký, nie doslovný význam textov v Písme, ktoré opisujú fyzikálnu štruktúru stvoreného vesmíru.“

No pravda je taká, že heliocentrickú teóriu nekritizovali len teológovia. Pápež Urban VIII., ktorý hral v tomto súdnom prípade významnú úlohu, nekompromisne trval na tom, aby Galileo prestal podkopávať cirkevnú náuku platnú už stáročia, že Zem je stredom vesmíru. Toto učenie však nepochádzalo z Biblie, ale od gréckeho filozofa Aristotela.

Po tom, čo novodobá komisia starostlivo preskúmala tento prípad, pápež nazval odsúdenie Galilea „unáhleným a nešťastným rozhodnutím“. Bol tento vedec rehabilitovaný? „Hovoriť o Galileovej rehabilitácii, tak ako to robia niektorí, je absurdné,“ píše jeden spisovateľ, „pretože história odsudzuje nie Galilea, ale cirkevný súd.“ Historik Luigi Firpo povedal: „Neprináleží prenasledovateľom, aby rehabilitovali svoje obete.“

Biblia je ‚lampou svietiacou na tmavom mieste‘. (2. Petra 1:19) Galileo ju bránil pred nesprávnym výkladom. No cirkev robila opak — bránila ľudskú tradíciu na úkor Biblie.

[Poznámka pod čiarou]

^ 24. ods. Úprimný čitateľ bez váhania uzná, že vyjadrenie o nehybnom slnku na oblohe nie je vedeckým pozorovaním, ale jednoduchým opisom toho, ako sa veci javili z pohľadu ľudského pozorovateľa. Aj astronómovia často hovoria, že Slnko, Mesiac, planéty a hviezdy vychádzajú a zapadajú. Nemyslia tým, že tieto nebeské telesá doslova krúžia okolo Zeme, ale že to vyzerá, akoby sa pohybovali po oblohe.

[Rámček/obrázok na strane 14]

Galileov život

Galileo sa narodil v roku 1564 v Pise a študoval medicínu na miestnej univerzite. Jeho otec pochádzal z Florencie. Galileo o štúdium medicíny nemal veľký záujem, preto z univerzity odišiel a začal študovať fyziku a matematiku. V roku 1585 sa vrátil k rodine bez akéhokoľvek akademického titulu. No získal si uznanie najväčších matematikov tých čias a vďaka tomu dostal miesto docenta matematiky na univerzite v Pise. Po otcovej smrti ho finančné ťažkosti donútili presťahovať sa do Padovy, kde dostal lepšie platené miesto na katedre matematiky tamojšej univerzity.

V priebehu 18 rokov v Padove mu jeho družka, mladá Benátčanka, porodila tri deti. V roku 1610 sa vrátil do Florencie, kde sa jeho finančná situácia zlepšila, takže mohol venovať viac času výskumu — ale za cenu straty slobody, ktorej sa tešil na území Benátskej republiky. Toskánsky veľkovojvoda ho vymenoval za svojho „prvého filozofa a matematika“. Galileo zomrel v roku 1642 vo Florencii v domácom väzení, na ktoré ho odsúdila inkvizícia.

[Prameň ilustrácie]

Z knihy The Library of Original Sources, zväzok VI, 1915

[Obrázok na strane 12]

Galileov ďalekohľad, ktorý mu pomohol potvrdiť, že Zem nie je stredom vesmíru

[Prameň ilustrácie]

Scala/​Art Resource, NY

[Obrázky na strane 12]

Geocentrická sústava

Heliocentrická sústava

[Prameň ilustrácie]

Pozadie: © 1998 Visual Language

[Prameň ilustrácie na strane 11]

Obrázok: Z knihy The Historian’s History of the World