Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Podporuje archeológia Bibliu?

Podporuje archeológia Bibliu?

Podporuje archeológia Bibliu?

PRE ľudí, ktorí skúmajú Bibliu, je archeológia užitočná, lebo archeologické nálezy často prehlbujú ich poznatky o živote, podmienkach, zvykoch a jazykoch v biblických časoch. Archeológia tiež poskytuje užitočné informácie o splnení biblických proroctiev, napríklad o zániku starovekého Babylona, Ninive a Týru. (Jeremiáš 51:37; Ezechiel 26:4, 12; Sofoniáš 2:13–15) Ale táto veda má aj svoje obmedzenia. Artefakty si žiadajú výklad a ten môže byť chybný alebo skreslený.

Viera kresťanov nestojí na rozbitých vázach, drobiacich sa tehlách či rozpadávajúcich sa múroch, ale na celistvej, harmonickej duchovnej pravde, ktorá sa dá nájsť v Biblii. (2. Korinťanom 5:7; Hebrejom 11:1) Vnútorný súlad Biblie, otvorenosť jej pisateľov, splnené proroctvá a mnohé iné veci sú istotne presvedčivým dôkazom, že „celé Písmo je inšpirované Bohom“. (2. Timotejovi 3:16) Napriek tomu sa zamyslite nad niekoľkými zaujímavými archeologickými objavmi, ktoré potvrdzujú biblické správy.

V roku 1970 narazil tím archeológov pri vykopávkach v Jeruzaleme na obhorené ruiny. „Každému skúsenému oku bolo všetko jasné,“ napísal vedúci tímu Nahman Avigad. „Budova bola zničená ohňom a múry a strop sa zrútili.“ V jednej miestnosti sa našli kosti [1] ruky s roztiahnutými prstami, ktorá sa načahovala za schodom.

Na podlahe boli rozsypané mince [2]. Najnovšie z nich boli datované do roku 69 n. l., čo bol štvrtý rok židovskej vzbury proti Rímu. Predtým ako sa budova zrútila, v nej boli porozhadzované veci. Avigad povedal: „Pri pohľade na to sme si spomenuli na Josephov opis, ako rímski vojaci rabovali domy po dobytí mesta.“ Historici datujú vyplienenie Jeruzalema Rimanmi do roku 70 n. l.

Pri analýzach sa zistilo, že kosti patrili žene vo veku niečo vyše 20 rokov. „Keď Rimania zaútočili,“ píše sa v časopise Biblical Archaeology Review, „mladá žena sa ocitla uprostred ohňa, v kuchyni Spáleného domu padla na zem a skôr ako zomrela, natiahla ruku za schodom pri dverách. Oheň sa šíril tak rýchlo... že nestihla uniknúť a bola pochovaná v padajúcich troskách.“

Tento výjav nám pripomína proroctvo, ktoré asi 40 rokov vopred vyriekol o Jeruzaleme Ježiš: „Tvoji nepriatelia... teba a tvoje deti uprostred teba zrazia k zemi a nenechajú v tebe kameň na kameni.“ — Lukáš 19:43, 44.

Archeologické nálezy, ktoré potvrdzujú biblické výroky, obsahujú aj mená ľudí spomenutých v Písmach. Niektoré z týchto nálezov vyvracajú skoršie tvrdenia kritikov, že biblickí pisatelia si niektoré postavy vymysleli alebo nadsadili ich slávu.

Biblické mená v nápisoch

Kedysi si významní učenci mysleli, že asýrsky kráľ Sargon II., ktorého meno sa objavuje v Biblii v Izaiášovi 20:1, nikdy neexistoval. No v roku 1843 bol blízko dnešného Chorsábádu v Iraku pri prítoku rieky Tigris objavený Sargonov palác [3]. Zaberá plochu asi 10 hektárov. Sargon II., o ktorom dovtedy svet nevedel, je dnes jedným z najznámejších asýrskych kráľov. V jednom zo svojich análov [4] tvrdí, že dobyl izraelské mesto Samáriu. Podľa biblického datovania padla Samária do rúk Asýrčanov v roku 740 pred n. l. Sargon zaznamenáva aj dobytie Ašdódu, čo tiež potvrdzuje správu v Izaiášovi 20:1.

Pri odkrývaní ruín starovekého Babylona v dnešnom Iraku našli archeológovia v blízkosti Ištarinej brány asi 300 klinopisných tabuliek. Nápisy súvisia s obdobím vlády babylonského kráľa Nabuchodonozora a obsahujú zoznam mien vrátane ‚Jaukina, kráľa jahudskej krajiny‘. To sa vzťahuje na Jehojachina, kráľa judskej krajiny, ktorý bol vzatý do vyhnanstva v Babylone, keď Nabuchodonozor prvýkrát dobyl Jeruzalem v roku 617 pred n. l. (2. Kráľov 24:11–15) Na tabuľkách sú spomenutí aj piati Jehojachinovi synovia. — 1. Paralipomenon 3:17, 18.

V roku 2005 sa pri vykopávkach na mieste, kde archeológovia dúfali, že nájdu palác kráľa Dávida, našla obrovská kamenná stavba, o ktorej sa domnievajú, že bola zničená, keď Babylončania plienili Jeruzalem pred vyše 2 600 rokmi, za čias Božieho proroka Jeremiáša. To, či je táto stavba pozostatkom Dávidovho paláca, nie je isté. No archeologička Eilat Mazarová identifikovala jeden zvlášť zaujímavý objekt — hlinenú pečať [5] s priemerom jeden centimeter, na ktorej je nápis: „Patriaca Jehuchalovi, synovi Šelemjahua, syna Šoviho.“ Tento odtlačok bol zjavne zhotovený pečatidlom Jehuchala (alebo Juchala), židovského úradníka, o ktorom sa v Biblii hovorí, že odporoval Jeremiášovi. — Jeremiáš 37:3; 38:1–6.

Mazarová hovorí, že Jehuchal je iba „druhým kráľovým služobníkom“, ktorého meno sa objavuje na odtlačku pečatidla nájdeného v Meste Dávidovom. Prvým bol Gemarjah, syn Šafana. Biblia označuje Jehuchala, syna Šelemjaha (Šelemjahua), za judské knieža. Pred objavením tejto pečate o ňom neexistovala mimo Písiem žiadna zmienka.

Vedeli čítať a písať?

Z Biblie sa dozvedáme, že starovekí Izraeliti boli gramotní. (4. Mojžišova 5:23; Jozua 24:26; Izaiáš 10:19) Ale kritici s tým nesúhlasili a tvrdili, že biblické dejiny sa väčšinou odovzdávali nespoľahlivým ústnym podaním. V roku 2005 bol tejto teórii zasadený úder, keď archeológovia pracujúci v Tel Zayite, ktorý je na polceste medzi Jeruzalemom a Stredozemným morom, našli kus vápenca, do ktorého bola vyrytá stará abeceda, zrejme najstaršia hebrejská abeceda [6], aká bola kedy objavená.

Tento nález, ktorý sa datuje do desiateho storočia pred n. l., podľa niektorých učencov naznačuje, že existovalo „formálne školenie pisárov“, „vysoká úroveň kultúry“ a „rýchlo sa rozvíjajúci izraelský úradnícky aparát v Jeruzaleme“. Preto sa napriek tvrdeniam kritikov zdá, že prinajmenšom už v desiatom storočí pred n. l. boli Izraeliti gramotní a schopní zaznamenávať svoje dejiny.

Bibliu podporujú aj asýrske záznamy

Asýria, ktorá bola kedysi mocnou ríšou, sa v biblických správach spomína často a mnohé archeologické objavy na území, kde sa táto ríša rozprestierala, svedčia o presnosti Písiem. Napríklad pri vykopávkach na mieste starovekého Ninive, hlavného mesta Asýrie, sa v Senacheribovom paláci našiel reliéf [7], ktorý zobrazuje, ako asýrski vojaci vedú židovských zajatcov do vyhnanstva po dobytí Lachiša v roku 732 pred n. l. Biblickú správu o tom si môžete prečítať v 2. Kráľov 18:13–15.

Senacheribove anály [8], ktoré sa našli v Ninive, opisujú Senacheribovu vojenskú výpravu za vlády judského kráľa Ezechiáša, ktorý je v nich spomenutý menom. Klinopisné záznamy ďalších vládcov spomínajú judských kráľov Achaza a Manašeho, ako aj izraelských kráľov Omriho, Jehua, Joáša, Menachema a Hošeu.

Senacherib sa vo svojich správach pýši vojenskými úspechmi, ale stojí za povšimnutie, že sa vôbec nezmieňuje o dobytí Jeruzalema. Táto nezvyčajná skutočnosť posilňuje dôveru v biblickú správu, že tento kráľ nikdy neobliehal Jeruzalem, ale utrpel od Boha porážku. Potom sa pokorený vrátil do Ninive, kde ho podľa Biblie zavraždili jeho synovia. (Izaiáš 37:33–38) Je zaujímavé, že táto vražda je spomenutá v dvoch asýrskych nápisoch.

Keďže obyvatelia Ninive boli skazení, Jehovovi proroci Náhum a Sofoniáš predpovedali, že Ninive bude úplne zničené. (Náhum 1:1; 2:8–3:19; Sofoniáš 2:13–15) Ich proroctvá sa splnili, keď spojené vojská babylonského kráľa Nabopolasara a médskeho kráľa Kyaxaresa v roku 632 pred n. l. obľahli a dobyli Ninive. Objavenie a odkrytie ruín Ninive opäť potvrdilo biblickú správu.

Staroveké mesto Nuzi, ktoré ležalo na východ od rieky Tigris a na juhovýchod od Ninive a bolo vykopané v rokoch 1925 až 1931, vydalo mnoho artefaktov vrátane asi 20 000 hlinených tabuliek. Boli napísané v babylonskom jazyku a obsahujú množstvo podrobností vrátane právnych postupov podobných tým, ktoré existovali za čias patriarchov, ako to opisuje 1. Mojžišova. Z textov napríklad vidno, že rodinní bôžikovia, často v podobe hlinených figúrok, boli istým vlastníckym dokladom, ktorý poskytoval vlastníkovi nárok na dedičstvo. Tento zvyk môže vysvetliť, prečo Ráchel, manželka patriarchu Jakoba, vzala svojmu otcovi Lábanovi rodinných bôžikov, teda „terafim“, keď s Jakobovou rodinou odchádzala z domu. Je pochopiteľné, že Lában sa snažil terafim získať späť. — 1. Mojžišova 31:14–16, 19, 25–35.

Izaiášovo proroctvo a Cýrov valec

Nápis v klinovom písme na starovekom hlinenom valci, ktorý je tu zobrazený, potvrdzuje ďalšiu biblickú správu. Tento dokument známy ako Cýrov valec [9] bol objavený na mieste starovekého Sipparu pri Eufrate, asi 32 kilometrov od Bagdadu. Hovorí o tom, ako Cýrus Veľký, zakladateľ Perzskej ríše, dobyl Babylon. Je zaujímavé, že Jehova prostredníctvom svojho proroka Izaiáša 200 rokov vopred hovoril o médo-perzskom vládcovi Cýrovi toto: „‚Je mojím pastierom a úplne vykoná všetko, v čom mám potešenie‘; aj môj výrok o Jeruzaleme: ‚Bude znovu vystavaný.‘“ — Izaiáš 13:1, 17–19; 44:26–45:3.

Pozoruhodné je to, že tento valec spomína Cýrovu politiku, ktorá bola v úplnom protiklade k politike iných starovekých dobyvateľov, pretože Cýrus umožňoval ľuďom zajatým predchádzajúcou mocnosťou vrátiť sa do svojej domoviny. Biblická a svetská história dosvedčuje, že Cýrus prepustil Židov a tí potom znovu vybudovali Jeruzalem. — 2. Paralipomenon 36:23; Ezdráš 1:1–4.

Biblická archeológia, pomerne nová veda, sa stala dôležitou oblasťou výskumu, a vďaka nej sú získavané cenné informácie. A ako sme videli, mnohé jej objavy svedčia o spoľahlivosti a presnosti Biblie, niekedy až do najmenších podrobností.

ĎALŠIE INFORMÁCIE

Môže vám Biblia pomôcť viesť šťastný a zmysluplný život? Dvojhodinové DVD Biblia — fakty a proroctvá sa zaoberá touto dôležitou témou a obsahuje podnetné rozhovory. — Je dostupné v 32 jazykoch.

Biblia — Božie slovo, alebo ľudské?

Potrebujete ešte viac dôkazov, že v Biblii nie sú mýty ani rozpory? Naozaj sa stali zázraky opísané v Biblii? Preskúmajte skutočnosti v tejto 192-stranovej knihe. — Vyšla v 56 jazykoch.

[Prameň ilustrácie]

Alexander Veľký: Roma, Musei Capitolini

Čo učí Biblia?

Táto študijná pomôcka sa v 19 kapitolách zaoberá každou dôležitou biblickou náukou a vysvetľuje, aké je Božie predsavzatie so zemou a s ľudstvom. — Teraz je k dispozícii v 162 jazykoch.

Moja kniha biblických príbehov

Táto nádherne ilustrovaná kniha je určená zvlášť deťom. V 116 príbehoch zoradených v chronologickom poradí hovorí o ľuďoch a udalostiach. — Je dostupná v 194 jazykoch.

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Mince: Generously Donated by Company for Reconstruction & Development of Jewish Quarter, Jerusalem Old City

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Society for Exploration of Land of Israel and its Antiquities

[Pramene ilustrácií na strane 16]

3: Musée du Louvre, Paris; 4: fotografia s láskavým dovolením British Museum; 5: Gabi Laron/​Institute of Archaeology/​Hebrew University © Eilat Mazar

[Pramene ilustrácií na strane 17]

6: AP Photo/​Keith Srakocic; 7, 8: fotografia s láskavým dovolením British Museum

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Fotografia s láskavým dovolením British Museum