PREDSTAVTE si, že ste kresťan, ktorý žije v prvom storočí. Vo vašom zbore sa číta list, ktorý práve prišiel od apoštola Pavla. Všimnete si, že Pavol veľakrát cituje zo „svätých spisov“, čiže z Hebrejských Písiem. (2. Timotejovi 3:15) Možno by ste si chceli tieto citáty vyhľadať. Vtedy to však nemuselo byť také jednoduché. Prečo?

Všimnite si, ako vyzerali rukopisy svätých spisov v Pavlových dňoch. Jedna časť knihy Izaiáš zo zvitkov od Mŕtveho mora je zobrazená na tejto strane. Čo na nej môžete vidieť? Neprerušovaný text — bez interpunkčných znamienok a očíslovania kapitol a veršov, na ktoré sme dnes zvyknutí.

Biblickí pisatelia nerozdeľovali text na kapitoly a verše. Jednoducho zapísali celé posolstvo tak, ako ho prijali od Boha, aby ho čitatelia chápali ako ucelenú informáciu. Je to podobné, ako keď dostaneme list od niekoho, na kom nám záleží. Zaujíma nás celý list, nielen niektoré jeho časti.

No rukopis bez kapitol a veršov predstavoval problém. Preto citáty, na ktoré sa Pavol odvolával vo svojich listoch, mohol uviesť iba slovami „ako je napísané“ alebo „tak ako Izaiáš vopred povedal“. (Rimanom 3:10; 9:29) Museli by sme teda dobre poznať sväté spisy, aby sme si tieto pasáže mohli vyhľadať bez ťažkostí.

Navyše „sväté spisy“ nezahŕňali len jedno Božie vyhlásenie. Ku koncu prvého storočia n. l. už tvorili zbierku 66 jednotlivých kníh. Dnes sú preto mnohí čitatelia radi, že rozdelenie Biblie na kapitoly a verše im uľahčuje vyhľadať si konkrétne pasáže, napríklad tie, na ktoré sa vo svojich listoch odvolával Pavol.

No možno si kladiete otázku, kto v Biblii vyznačil kapitoly a verše.

Rozdelenie Biblie na kapitoly sa pripisuje canterburskému arcibiskupovi Štefanovi Langtonovi. Na túto prácu sa podujal začiatkom 13. storočia n. l., keď ešte vyučoval na Parížskej univerzite vo Francúzsku.

Viacerí učenci sa už predtým pokúšali Bibliu rozdeliť na menšie časti, čiže kapitoly. Hlavným dôvodom boli zrejme odkazy na súvisiace biblické texty. Iste si viete predstaviť, o koľko ľahšie našli nejakú pasáž, keď vedeli, v ktorej kapitole sa nachádza, a nemuseli prehľadávať celú knihu. Napríklad kniha Izaiáš má až 66 kapitol.

Vznikol však problém. Učenci vytvorili mnohé, veľmi odlišné systémy rozdeľovania Biblie. Napríklad Evanjelium podľa Marka, ktoré má dnes 16 kapitol, bolo použitím jedného takéhoto systému rozdelené takmer do 50 kapitol. V Langtonových dňoch študovali v Paríži študenti z rôznych  krajín a z domoviny si do školy priniesli svoje Biblie. Študenti a učitelia si však nemohli navzájom porovnávať odvolávky, pretože kapitoly v týchto rukopisoch sa jednoducho nezhodovali.

Preto Langton vytvoril nový spôsob rozdeľovania kapitol. Podľa knihy The Book—A History of the Bible jeho systém rozdeľovania „vyhovoval predstavám čitateľov aj tých, ktorí Bibliu odpisovali... Rýchlo sa rozšíril po celej Európe.“ Toto číslovanie kapitol nájdeme dnes vo väčšine Biblií.

Asi o 300 rokov, v polovici 16. storočia, vyhľadávanie v Biblii ešte viac uľahčil Robert Estienne, známy francúzsky učenec a tlačiar. Chcel, aby bolo štúdium Biblie pre ľudí ľahšie. Uvedomoval si, že by bolo veľkým prínosom, keby existoval jednotný systém číslovania kapitol aj veršov.

Estienne nebol prvý, kto prišiel s myšlienkou rozdeliť Bibliu na verše. Jedným z mnohých bol istý židovský odpisovač, ktorý niekoľko storočí pred Estiennom rozdelil celé Hebrejské Písma, časť Biblie bežne nazývanú Starý Zákon, na verše, ale nie na kapitoly. No podobne ako pri kapitolách, jednotný systém zatiaľ neexistoval.

Estienne rozdelil Kresťanské grécke Písma, známe ako Nový Zákon, na verše, očísloval ich a pripojil k Hebrejským Písmam, ktoré už boli takto upravené. V roku 1553 vydal prvú kompletnú Bibliu (vo francúzštine), ktorá obsahovala v podstate rovnaké rozdelenie kapitol a veršov ako väčšina dnešných Biblií. Niektorí ho za to kritizovali a hovorili, že text Biblie rozdelil na malé časti a že Biblia vyzerá ako oddelené výroky, ktoré spolu nesúvisia. Tento systém však čoskoro začali používať aj ďalší tlačiari.

Myšlienka očíslovať kapitoly a verše sa nám môže zdať málo významná. No vďaka tomu každý verš získava niečo ako presnú adresu. Je pravda, že rozdelenie Biblie na verše a kapitoly nie je inšpirované Bohom a niekedy je text rozdelený dokonca na miestach, kde by sme to nečakali. Umožňuje nám však jednoduchšie vyhľadať určité citáty alebo vyzdvihnúť verše, ktoré sú pre nás výnimočné — ako keď si v dokumente alebo v knihe vyznačíme výrazy či myšlienky, ktoré si chceme zapamätať.

Hoci rozdelenie Biblie na kapitoly a verše je praktické, ak chceme pochopiť posolstvo od Boha, je dôležité chápať Bibliu ako celok. Osvojte si zvyk čítať nielen jednotlivé verše, ale aj ich kontext. Ak to budete robiť, budete lepšie poznať „sväté spisy, ktoré vás môžu urobiť múdrymi na záchranu“. (2. Timotejovi 3:15)