Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako dosiahnuť šťastie v rodine

Výchova detí

Výchova detí

John: * Skôr než ma moji rodičia potrestali za nesprávne konanie, dali si záležať na tom, aby zistili, aké pohnútky ma k tomu viedli a za akých okolností sa to stalo. Pri výchove svojich dcér sa snažím napodobňovať ich prístup. Moja manželka Alison však pochádza z iného rodinného prostredia. Jej rodičia boli impulzívnejší. Zdá sa, že svoje deti trestali bez toho, aby sa zaujímali o okolnosti. Niekedy mám pocit, že moja manželka trestá naše deti podobným necitlivým spôsobom.

Carol: Otec nás opustil, keď som mala iba päť rokov. Neprejavoval žiaden záujem o mňa ani o moje tri sestry. Mama veľmi tvrdo pracovala, aby sa o nás postarala, a ja som prebrala značnú časť zodpovednosti, pokiaľ išlo o starostlivosť o moje mladšie sestry. Bolo ťažké tešiť sa z detstva, keď som musela hrať úlohu rodiča. Dodnes som skôr vážnejšej než veselej povahy. Keď moje deti potrebujú naprávanie, mám sklon dlho sa trápiť pre ich chyby. Chcem vedieť, prečo to urobili a ako pri tom uvažovali. Na rozdiel odo mňa môj manžel Mark sa takými vecami príliš netrápi. Vychovával ho milujúci a pritom pevný otec, ktorý sa príkladne staral o svoju manželku. Pokiaľ ide o naše dievčatá, Mark rieši problémy rýchlo. Zhodnotí situáciu, vyrieši problém a už sa tým nezaoberá.

AKO vidno z vyjadrení Johna a Carol, spôsob, akým ste boli vychovávaní, môže mať veľký vplyv na to, ako vychovávate svoje vlastné deti. Keď manžel a manželka pochádzajú z rozdielneho rodinného prostredia, je pravdepodobné, že budú k výchove detí pristupovať odlišne. To môže niekedy spôsobovať v manželstve napätie.

Napätie sa môže ešte zhoršovať, keď sú rodičia vyčerpaní. Novopečení rodičia zakrátko zistia, že výchova detí je náročnou úlohou, ktorá si vyžaduje ich neustálu pozornosť. Joan, ktorá s manželom Darrenom vychováva dve dcéry, hovorí: „Moje dcéry zriedka chceli ísť do postele, keď som si to želala. Prebúdzali sa v tom najnevhodnejšom čase. Skákali mi do reči. Všade nechávali porozhadzované topánky, oblečenie a hračky a nikdy neodložili maslo do chladničky.“

Jack, ktorého manželka po pôrode druhého dieťaťa trpela popôrodnou depresiou, hovorí: „Často som z práce prichádzal domov vyčerpaný a potom som musel polovicu noci stráviť pri našej malej. Preto bolo náročné dôsledne vychovávať staršiu dcéru. Žiarlila, že sa musí o našu pozornosť deliť so svojou malou sestričkou.“

Keď sa unavení rodičia nezhodnú na tom, ako vychovávať dieťa, aj malé nezhody môžu prerásť do vážnych hádok. Nevyriešené nezhody môžu medzi manžela a manželku vraziť klin. Deti v tom môžu vidieť príležitosť postaviť rodičov proti sebe, aby získali to, čo chcú. Aké biblické zásady pomôžu manželom udržať si silné manželské puto a zároveň dobre vychovávať deti?

Vyhraďte si čas jeden pre druhého

Boh si prial, aby manželstvo existovalo už pred narodením detí a trvalo aj po tom, čo deti odídu z domu. Biblia o manželskom pute hovorí: „Čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ ​(Matúš 19:6) V protiklade k tomu tá istá biblická pasáž ukazuje, že Boh zamýšľal, aby deti nakoniec ‚opustili svojho otca a svoju matku‘. (Matúš 19:5) Teda výchova detí je len určitou fázou manželstva, nie jeho podstatou. Rodičia by, samozrejme, mali venovať dostatok času výchove svojich detí, no zároveň by mali pamätať, že najlepším základom na to je silné manželstvo.

Napríklad čo môžu manželia urobiť, aby si v období, keď vychovávajú deti, udržali silný vzťah? Ak je to čo len trochu možné, pravidelne si vyhradzujte pre seba čas, ktorý môžete spolu stráviť bez detí. To vám umožní riešiť dôležité rodinné otázky a tešiť sa zo vzájomnej spoločnosti. Treba uznať, že nájsť si čas, ktorý by ste mohli tráviť ako dvojica, nemusí byť ľahké. Alison, matka, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Práve keď sa zdá, že by sme s manželom mohli mať pár chvíľ pre seba, začne sa našej pozornosti dožadovať naša najmladšia dcéra alebo naša šesťročná dcéra prežíva nejakú ‚tragédiu‘ typu ‚nemôžem nájsť pastelky‘.“

Joan a Darren, ktorých sme už spomínali, si jeden pre druhého našli čas tak, že svojim dcéram stanovili, o koľkej majú byť v posteli. „Vždy sme od našich dievčat vyžadovali, aby boli v stanovenom čase pripravené zhasnúť svetlo a ísť spať,“ hovorí Joan. „Tak sme s Darrenom mali čas v pokoji sa porozprávať.“

Keď rodičia stanovia konkrétny čas, kedy musia ísť deti spať, nielenže tým získajú čas pre seba, ale aj deťom pomôžu, aby si ‚o sebe nemysleli viac ako treba‘. (Rimanom 12:3) Deti, ktoré sú vedené k tomu, aby rešpektovali pravidlá týkajúce sa času, kedy už musia byť v posteli, si uvedomia, že hoci sú dôležitou súčasťou rodiny, nie sú jej stredobodom — že sa musia prispôsobiť rodinným pravidlám, a nie očakávať, že rodinné pravidlá sa budú prispôsobovať ich vrtochom.

VYSKÚŠAJTE: Stanovte čas, kedy má ísť dieťa spať, a vždy na ňom trvajte. Ak dieťa povie dôvod, prečo by ste ho mali ešte chvíľku nechať hore, napríklad že je smädné, možno sa rozhodnete vyhovieť jednej jeho prosbe. No nedovoľte, aby dieťa nekonečným zoznamom svojich prianí stále odďaľovalo odchod do postele. Ak dieťa prosí, aby mohlo zostať hore ešte aspoň päť minút, a vy mu chcete vyhovieť, nastavte budík, aby o päť minút zazvonil. Keď zazvoní, uložte dieťa do postele a už nerobte žiadne ústupky. Nech vaše „áno znamená áno, vaše nie, nie“. (Matúš 5:37)

Pri výchove buďte jednotní

„Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky,“ hovorí jedno múdre príslovie. (Príslovia 1:8) Tento biblický verš ukazuje, že tak otec, ako aj matka majú právo uplatňovať autoritu nad svojimi deťmi. No aj v prípade, že obaja rodičia pochádzajú z podobného rodinného prostredia, môžu mať odlišné názory na to, ako vychovávať dieťa a aké rodinné pravidlá by sa mali uplatniť v konkrétnej situácii. Ako môžu rodičia vyriešiť tento problém?

John, ktorého sme už citovali, hovorí: „Myslím si, že je dôležité nevyjadrovať odlišné názory pred deťmi.“ No ako priznáva, zachovať v takej situácii dojem, že obaja rodičia ťahajú za jeden koniec — to sa ľahšie povie, než urobí. „Deti sú veľmi vnímavé,“ hovorí John, „aj keď nesúhlas nevyjadríme nahlas, naša dcéra to dokáže vycítiť.“

Ako John a Alison riešia tento problém? Alison hovorí: „Ak nesúhlasím s tým, ako môj manžel napráva dcéru, poviem mu to až potom, keď nás už dcéra nemôže počuť. Nechcem, aby si myslela, že môže ťažiť z toho, že máme na niečo rozdielne názory. Keď si všimne, že sa v niečom nezhodneme, poviem jej, že všetci členovia rodiny musia rešpektovať Jehovovo usporiadanie a že ja sa ochotne podriaďujem jej otcovi, tak ako aj ona by sa mala podriaďovať našej autorite, ktorú máme ako jej rodičia.“ ​(1. Korinťanom 11:3; Efezanom 6:1–3) John hovorí: „Keď sme všetci spolu a treba dcéry usmerniť, obyčajne mám hlavné slovo ja. No ak o nejakej situácii vie viac Alison, nechám ju, aby to začala riešiť, a ja ju podporím. Pokiaľ s ňou v niečom nesúhlasím, porozprávam sa s ňou o tom neskôr.“

Odlišné názory na výchovu by mohli viesť k stupňovaniu napätia medzi vami a vaším partnerom, čo by v konečnom dôsledku podkopalo úctu detí voči vám. Ako tomu môžete zabrániť?

VYSKÚŠAJTE: Vyhraďte si každý týždeň konkrétny čas, keď sa porozprávate o otázkach týkajúcich sa výchovy. Otvorene hovorte o všetkom, v čom máte odlišné názory. Snažte sa pozrieť na vec z hľadiska svojho partnera a rešpektujte skutočnosť, že jeho vzťah k dieťaťu môže byť iný ako váš.

Snažte sa, aby rodičovstvo posilnilo váš vzťah

Výchova detí je nepochybne náročná úloha. Niekedy sa môže zdať, že si vyžaduje všetku vašu pozornosť a energiu. No skôr či neskôr deti odídu z domu a vy a váš partner sa budete môcť opäť viac venovať jeden druhému. Posilní rodičovstvo váš manželský vzťah alebo doň vnesie napätie? Odpoveď bude závisieť od toho, do akej miery uplatníte zásadu z Kazateľa 4:9, 10: „Dvaja sú lepší ako jeden, pretože majú dobrú odmenu za svoju tvrdú prácu. Lebo keby snáď jeden z nich spadol, druhý môže zdvihnúť svojho spoločníka.“

Keď rodičia pri výchove spolupracujú, môže to viesť k veľmi uspokojujúcim výsledkom. Carol, ktorú sme už citovali, vyjadruje svoje pocity takto: „Vedela som, že môj manžel má množstvo dobrých vlastností, no ešte ďalšie jeho dobré stránky som spoznala, keď sme spolu vychovávali deti. Moja úcta a láska k nemu rástla, keď som videla, s akou láskou sa stará o naše dievčatá.“ John o Alison hovorí: „Keď som videl, ako sa z mojej manželky stáva starostlivá matka, ešte viac to prehĺbilo moju lásku a obdiv k nej.“

Ak si budete vyhradzovať čas pre svojho manželského partnera a spolupracovať pri výchove ako tím, vaše manželstvo bude rokmi stále silnejšie. Aký lepší príklad by ste mohli dať svojim deťom?

^ 3. ods. Mená boli zmenené.

ZAMYSLITE SA...

  • Koľko času trávim týždenne so svojím manželským partnerom bez detí?

  • Ako podporujem svojho manželského partnera, keď napráva naše deti?