Vyrastal som v Santiagu, hlavnom meste Čile, v štvrti, ktorá bola známa drogami, gangmi a zločinnosťou. Keď som mal päť rokov, môj otec bol zavraždený. Mama potom začala žiť s mužom, ktorý bol surovec a často nás oboch bil. To, čo som za tie roky prežil, ma citovo veľmi poznačilo.

V dôsledku všetkých tých negatívnych vplyvov sa zo mňa stal zúrivec a násilník. Počúval som heavymetalovú hudbu, opíjal som sa a príležitostne som bral drogy. Často som sa zaplietal do pouličných bitiek s drogovými dílermi, ktorí sa ma niekoľkokrát pokúsili pripraviť o život. Raz si na mňa konkurenčný gang najal povestného nájomného vraha, ale podarilo sa mi uniknúť len s bodnou ranou. Inokedy mi zase skupina drogových dílerov priložila pištoľ k hlave a chceli ma obesiť.

V roku 1996 som sa zaľúbil do Caroliny a v roku 1998 sme sa vzali. Keď sa nám narodil prvý syn, začalo ma desiť, že pre svoju násilnú povahu sa budem k svojej rodine správať tak ako môj nevlastný otec. Preto som vyhľadal pomoc v miestnom liečebnom centre. Tam som podstúpil liečenie, ale bezvýsledne. Stále ma rozčuľovala každá maličkosť; neraz som sa rozzúril až do nepríčetnosti. Nechcel som svojej rodine ubližovať, a tak som sa rozhodol, že to „vyriešim“ samovraždou. Našťastie sa mi to nepodarilo.

Roky som bol ateistom, ale chcel som veriť v Boha. Nejaký čas som preto chodil do jednej evanjelikálnej cirkvi. Medzitým začala moja manželka študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Nenávidel som svedkov a často som im vulgárne nadával. Ale oni vždy reagovali pokojne — a to ma prekvapovalo.

Jedného dňa mi Carolina povedala, aby som si vo svojej Biblii prečítal Žalm 83:18. Tento verš jasne hovorí, že Božie meno je Jehova. Bol som prekvapený, keď som si uvedomil, že moje náboženstvo učí o nejakom bohu, ale nie  o Jehovovi. Začiatkom roku 2000 som aj ja začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami.

Veľmi ma utešilo, keď som sa počas štúdia Biblie dozvedel, že Jehova je súcitný a odpúšťajúci Boh. Napríklad v 2. Mojžišovej 34:6, 7 je Jehova opísaný ako „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech“.

Napriek tomu pre mňa nebolo ľahké uplatňovať to, čo som sa učil. Bol som presvedčený, že sa mi nikdy nepodarí skrotiť svoju násilnú povahu. No vždy, keď som zlyhal, Carolina ma s láskou povzbudzovala. Pripomínala mi, že Jehova si všíma moje úsilie. Jej podpora mi dodávala silu, aby som sa ďalej snažil páčiť sa Jehovovi, aj keď som mal často pocit, že som beznádejný prípad.

Pri jednej príležitosti mi Alejandro, svedok, ktorý so mnou študoval Bibliu, povedal, aby som prečítal Galaťanom 5:22, 23. Tam sa píše, že ovocím Božieho ducha je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie“. Vysvetlil mi, že tieto vlastnosti nemôžem získať vlastným úsilím, ale vďaka Božiemu svätému duchu. To spôsobilo úplný obrat v mojom zmýšľaní!

O nejaký čas som sa zúčastnil na jednom veľkom zjazde Jehovových svedkov. Keď som videl ten poriadok, čistotu a priateľskú atmosféru, ktorá tam vládla, presvedčilo ma to, že som našiel pravé náboženstvo. (Ján 13:34, 35) Vo februári 2001 som sa dal pokrstiť.

Jehovovou zásluhou som sa zmenil z násilníka na pokojamilovného človeka. Mám pocit, akoby ma Jehova vytiahol z hlbokého bahna, v ktorom som uviazol. Veľa ľudí ma nenávidelo a nezazlievam im to. No zmenil som sa a teraz spolu so svojou manželkou a dvomi synmi v pokoji slúžim Jehovovi.

Moji príbuzní a bývalí priatelia nemôžu uveriť tomu, ako veľmi som sa zmenil. Vďaka tomu niektorí prejavili záujem spoznať biblickú pravdu. Teším sa z toho, že som mohol niektorým ľuďom pomôcť vytvoriť si vzťah k Jehovovi. Bolo úžasné sledovať, ako biblická pravda pretvára aj ich život!