1, 2. a) Aké zmeny prináša so sebou starnutie? b) Ako zbožní muži biblických čias našli v starobe uspokojenie?

AKO starneme, prichádza veľa zmien. Fyzická slabosť znižuje našu vitalitu. Pohľad do zrkadla odhaľuje, že pribúdajú vrásky a vlasy šedivejú, alebo ich dokonca ubúda. Možno nám aj nejako zlyháva pamäť. Vznikajú nové vzťahy, keď deti vstupujú do manželstva a opäť, keď prichádzajú vnúčatá. U niektorých odchod do dôchodku znamená odlišný spôsob života.

² Pokročilý vek môže byť naozaj ťažkým obdobím. (Kazateľ 12:1–8) No uvažujme o Božích služobníkoch v biblických časoch. Hoci napokon podľahli smrti, získali múdrosť i porozumenie, ktoré im v starobe priniesli veľké uspokojenie. (1. Mojžišova 25:8; 35:29; Jób 12:12; 42:17) Ako sa im podarilo zostať šťastnými, aj keď zostarli? Určite tak, že žili v súlade so zásadami, ktoré dnes nachádzame zaznamenané v Biblii. — Žalm 119:105; 2. Timotejovi 3:16, 17.

3. Akú radu dal Pavol starším mužom a ženám?

³ V liste Títovi predložil Pavol zdravé vedenie tým, ktorým pribúdajú roky. Napísal: „Nech sú vekom starší muži umiernení vo zvykoch, vážni, zdravej mysle, zdraví vo viere, v láske, vo vytrvalosti. Takisto nech sa vekom staršie ženy správajú úctivo,  neohovárajú, ani nech nie sú zotročené množstvom vína, nech sú učiteľkami dobrého.“ ​(Títovi 2:2, 3) Uplatňovanie týchto slov ti môže pomôcť vyrovnať sa s problémami starnutia.

4, 5. Ako reagujú mnohí rodičia, keď im deti odchádzajú z domu, a ako sa niektorí prispôsobujú novej situácii?

⁴ Zmena úloh si vyžaduje prispôsobivosť. Aké pravdivé je to najmä vtedy, keď dospelé deti opúšťajú domov a vstupujú do manželstva! Pre mnohých rodičov je to prvá pripomienka toho, že starnú. Hoci sú rodičia šťastní, že ich potomkovia už dospeli, často si robia starosti, či urobili všetko, čo mohli, aby pripravili deti na samostatnosť. A zrejme im aj chýbajú, keď už nie sú doma.

⁵ Pochopiteľne, rodičia sa naďalej zaujímajú o blaho svojich detí, aj keď deti už odišli z domu. „Keby som len mohla o nich často počuť, aby som sa uistila, že sú v poriadku — bola by som šťastná,“ povedala jedna matka. Jeden otec hovorí: „Keď naša dcéra odišla z domu, bolo to pre nás veľmi ťažké. V našej rodine zostala veľká medzera, lebo sme vždy všetko robili spoločne.“ Ako sa títo rodičia vyrovnali s odchodom svojich detí? V mnohých prípadoch tým, že prejavovali záujem o iných ľudí a pomáhali im.

6. Čo pomáha vidieť rodinné vzťahy v náležitej perspektíve?

⁶ Keď deti vstúpia do manželstva, úloha rodičov sa zmení. V 1. Mojžišovej 2:24 sa hovorí: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ Uznanie zbožných zásad vedenia hlavou a správneho poriadku  pomôže rodičom vidieť veci v náležitej perspektíve. — 1. Korinťanom 11:3; 14:33, 40.

7. Aký znamenitý postoj si vypestoval jeden otec, keď sa jeho dcéry vydali a odišli z domu?

⁷ Keď sa dve dcéry jednej dvojice vydali a odsťahovali, títo manželia pocítili v živote prázdnotu. Manžel spočiatku nebol naklonený svojim zaťom. Ale keď uvažoval o zásade vedenia hlavou, uvedomil si, že manželia jeho dcér sú teraz zodpovední každý za svoju domácnosť. Preto keď ho dcéry prosili o radu, opýtal sa ich, čo si o tom myslia ich manželia, a potom sa snažil čo najviac podporiť ich mienku. Jeho zaťovia sa naňho teraz pozerajú ako na priateľa a vítajú jeho rady.

8, 9. Ako sa niektorí rodičia prispôsobili samostatnosti svojich dospelých detí?

⁸ Čo ak novomanželia, hoci nerobia nič nebiblické, nerobia to, čo je podľa rodičov najlepšie? „Vždy im pomáhame, aby pochopili, ako sa na vec pozerá Jehova,“ vysvetľuje jedna dvojica, ktorej deti si založili rodiny, „ale ak aj nesúhlasíme s ich rozhodnutím, prijmeme ho a snažíme sa ich podporiť a povzbudiť.“

⁹ V niektorých ázijských krajinách je pre daktoré matky veľmi ťažké zmieriť sa so samostatnosťou svojich synov. Ak si však vážia kresťanský poriadok a postavenie hlavy, zisťujú, že napätie vo vzťahu k ich nevestám sa znižuje. Jedna kresťanka si uvedomila, že odchod jej synov z rodiny je „zdrojom stále väčšej vďačnosti“. So vzrušením sleduje, ako vedú svoje nové domácnosti. Pre ňu a pre jej manžela to zas znamená uľahčenie fyzického i duševného nákladu, ktorý musia niesť s pribúdajúcimi rokmi.

10, 11. Aké biblické rady pomôžu ľuďom vyhnúť sa niektorým osídlam stredného veku?

¹⁰ Ľudia reagujú na dosiahnutie stredného veku rôzne. Niektorí muži sa obliekajú ináč, aby vyzerali mladšie. Mnoho žien má starosti so zmenami, ktoré prináša menopauza. Žiaľ, niektorí ľudia stredného veku provokujú svojich partnerov k namrzenosti a žiarlivosti flirtovaním s mladšími príslušníkmi opačného pohlavia. Avšak zbožní starší muži sú „zdravej mysle“ a držia na uzde nesprávne žiadosti. (1. Petra 4:7) Podobne zrelé ženy sa usilujú zachovať stabilitu svojho manželstva, a to z lásky k svojmu manželovi a z túžby páčiť sa Jehovovi.

¹¹ Kráľ Lemuel pod inšpiráciou zaznamenal chválu na adresu „schopnej manželky“, ktorá odmeňuje  svojho manžela „dobrým, a nie zlým, po všetky dni svojho života“. Kresťanský manžel nezabudne prejaviť ocenenie, keď sa jeho manželka snaží vyrovnať s určitým emocionálnym nepokojom, ktorý prežíva v strednom veku. Láska ho podnieti, aby ,ju chválil‘. — Príslovia 31:10, 12, 28.

12. Ako sa dvojice môžu s pribúdajúcimi rokmi stále viac zbližovať?

¹² Počas rušných rokov výchovy detí ste možno obidvaja radi odsunuli nabok svoje osobné túžby, aby ste mohli uspokojiť potreby svojich detí. Po ich odchode je čas na zmenu centra pozornosti vo vašom manželskom živote. „Keď dcéry odišli z domu,“ hovorí jeden manžel, „začal som odznova pestovať známosť so svojou manželkou.“ Iný manžel hovorí: „Dávame pozor na zdravie jeden druhého a pripomíname si potrebu cvičiť.“ Aby sa necítili osamelí, spolu s manželkou preukazujú pohostinnosť iným členom zboru. Áno, prejavovanie záujmu o iných prináša požehnania. Okrem toho to teší Jehovu. — Filipanom 2:4; Hebrejom 13:2, 16.

13. Akú úlohu hrá v neskorších rokoch dvojice otvorenosť a čestnosť?

¹³ Nedovoľ, aby sa medzi tebou a tvojím druhom vyvinula komunikačná priepasť. Otvorene sa spolu rozprávajte. (Príslovia 17:27) „Prejavovaním záujmu a ohľaduplnosti si prehlbujeme vzájomné porozumenie,“ hovorí jeden manžel. Jeho manželka súhlasí a dodáva: „S pribúdajúcimi rokmi sme sa začali tešiť zo spoločného posedenia pri šálke čaju, z rozhovoru a zo vzájomnej spolupráce.“ Svojou otvorenosťou a čestnosťou môžete posilniť vaše manželské puto a dodať mu pružnosť, ktorá odrazí útoky Satana, ničiteľa manželstva.

14. Aký podiel mala zjavne Timotejova stará matka na jeho kresťanskej výchove?

¹⁴ Vnúčatá sú „korunou“ starších ľudí. (Príslovia 17:6) Spoločnosť vnúčat môže byť naozaj potešením — živým a osviežujúcim. Biblia hovorí pekne o Loide, starej matke, ktorá sa spolu s dcérou Eunikou delila o svoje presvedčenie so svojím malým vnúčikom Timotejom. Toto dieťa rástlo s vedomím, že jeho matka i stará matka si vážia biblickú pravdu. — 2. Timotejovi 1:5; 3:14, 15.

15. Akým cenným prínosom môžu byť starí rodičia v súvislosti s vnúčatami, ale čomu by sa mali vyhýbať?

¹⁵ Tu je teda jedna zvláštna oblasť, v ktorej môžu byť starí rodičia veľmi cenným prínosom. Starí rodičia, o svoje poznanie Jehovových predsavzatí ste sa už podelili so svojimi deťmi. Teraz môžete robiť niečo podobné v styku s ďalšou generáciou! Mnoho malých detí sa veľmi teší, keď im starí rodičia rozprávajú biblické príbehy. Samozrejme, nepreberáte zodpovednosť otca vštepovať biblické pravdy svojim deťom. (5. Mojžišova 6:7) Skôr túto zodpovednosť dopĺňate. Kiež je žalmistova modlitba aj vašou modlitbou: „Až do staroby a do šedín ma, ó, Bože, neopúšťaj, kým neporozprávam o tvojom ramene tomu pokoleniu, všetkým, ktorí majú prísť, o tvojej moci.“ — Žalm 71:18; 78:5, 6.

16. Ako sa starí rodičia môžu vyhnúť tomu, že by boli príčinou vzniku napätia v rodine?

¹⁶ Žiaľ, niektorí starí rodičia tak kazia malé deti, že medzi starými rodičmi a ich dospelými deťmi vzniká napätie. Vaša úprimná láskavosť zrejme podnieti vnúčatá, aby sa vám zverovali, keď nemajú chuť odhaliť vec rodičom. Niekedy mladí dúfajú, že dobroprajní  starí rodičia sa ich budú pred rodičmi zastávať. Čo vtedy? Prejavte múdrosť a povzbuďte vnúčatá, aby boli k svojim rodičom otvorené. Môžete im vysvetliť, že sa to páči Jehovovi. (Efezanom 6:1–3) Ak je to potrebné, môžete deťom ponúknuť, že im pripravíte cestu k rodičom tak, že sa s rodičmi vopred porozprávate. Otvorene sa s vnúčatami rozprávajte o tom, čo ste sa v priebehu rokov naučili. Vaša čestnosť a otvorenosť im môže byť na úžitok.

17. Aké žalmistovo odhodlanie by mali napodobňovať starnúci kresťania?

¹⁷ Postupom rokov zistíte, že už nemôžete robiť všetko, čo ste robili predtým, alebo všetko, čo by ste chceli robiť. Ako sa môže človek vyrovnať s procesom starnutia? V mysli sa môžeš cítiť na 30 rokov, ale pohľad do zrkadla prezrádza inú skutočnosť. Nebuď z toho skľúčený. Žalmista naliehavo prosil Jehovu: „Neodvrhuj ma v čase staroby; práve, keď zlyháva moja sila, ma neopúšťaj.“ Buď rozhodnutý napodobňovať žalmistovo odhodlanie. Povedal: „Ja budem stále čakať, ja budem pridávať ku všetkej tvojej chvále.“ — Žalm 71:9, 14.

18. Ako môže zrelý kresťan hodnotne využiť dôchodkový vek?

¹⁸ Mnohí sa už vopred pripravovali na to, že po odchode do dôchodku zintenzívnia svoju chválu Jehovu. „Vopred som si plánoval, čo urobím, keď naša dcéra vyjde zo školy,“ hovorí jeden otec, ktorý je teraz na dôchodku. „Rozhodol som sa, že začnem s kazateľskou službou celým časom, a predal som svoj obchod, aby som mohol plnšie slúžiť Jehovovi. Modlil som sa o Božie vedenie.“ Ak sa blížiš k dôchodkovému veku, čerpaj útechu z vyhlásenia  nášho Vznešeného Stvoriteľa: „Až do staroby človeka som Ten istý; a sám vás budem stále podopierať až do šedín.“ — Izaiáš 46:4.

19. Aké rady dostávajú tí, ktorí starnú?

¹⁹ Prispôsobiť sa životu na dôchodku nemusí byť ľahké. Apoštol Pavol radil starším mužom, aby boli „umiernení vo zvykoch“. To si vyžaduje celkovú striedmosť, nepoddávať sa sklonu žiť si teraz pohodlným životom. Po odchode do dôchodku je možno ešte viac než predtým potrebná pravidelnosť a sebadisciplína. Preto „majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože viete, že vaša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna“. (1. Korinťanom 15:58) Rozšírte svoju činnosť o pomoc druhým. (2. Korinťanom 6:13) Mnohí kresťania to robia tak, že horlivo kážu dobré posolstvo v takom rozsahu, ako im to ich stav umožňuje. S pribúdajúcimi rokmi buďte „zdraví vo viere, v láske, vo vytrvalosti“. — Títovi 2:2.

20, 21. a) Čo v súčasnom systéme vecí napokon rozdeľuje manželskú dvojicu? b) Aký znamenitý príklad smútiacim partnerom dáva Anna?

²⁰ Smutnou, ale pravdivou skutočnosťou je, že v súčasnom systéme vecí manželské dvojice napokon rozdelí smrť. Smútiaci kresťanskí druhovia vedia, že ich milovaní teraz spia, a majú dôveru, že ich opäť uvidia. (Ján 11:11, 25) Ale strata predsa bolí. Ako sa s ňou môže pozostalý vyrovnať? *

 ²¹ Pomôže nám, keď si pripomenieme, čo robila jedna biblická postava. Anna ovdovela už po siedmich rokoch manželstva, a v čase, keď o nej čítame, mala 84 rokov. Môžeme si byť istí, že keď stratila svojho manžela, prežívala žiaľ. Ako sa s tým vyrovnala? Vo dne v noci preukazovala svätú službu Jehovovi Bohu v chráme. (Lukáš 2:36–38) Annin život naplnený oddanou službou bol nepochybne účinným liekom na žiaľ a osamelosť, ktorú cítila ako vdova.

22. Ako sa niektoré vdovy a vdovci vyrovnali s osamelosťou?

²² Jedna 72-ročná žena, ktorá pred desiatimi rokmi ovdovela, hovorí: „Najväčším problémom pre mňa bolo to, že som nemala partnera, s ktorým by som sa mohla rozprávať. Môj manžel bol dobrý poslucháč. Veľa sme sa rozprávali o zbore a o našej kresťanskej službe.“ Ďalšia vdova hovorí: „Hoci čas lieči, zistila som, že presnejšie je povedať, že človeku pomáha vyliečiť sa to, ako využíva svoj čas. Má lepšie predpoklady pomáhať druhým.“ Jeden 67-ročný vdovec s tým súhlasí: „Výborný spôsob, ako sa vyrovnať so smútkom, je venovať sa utešovaniu druhých.“

23, 24. Akú veľkú útechu dáva Biblia starším ľuďom, najmä tým, ktorí ovdoveli?

²³ Aj keď nám smrť odníme milovaného partnera, Jehova zostáva vždy verný, vždy istý. „O jednu vec som prosil Jehovu,“ spieval v staroveku kráľ Dávid, „tú budem hľadať, aby som býval v Jehovovom dome po všetky dni svojho života, aby som hľadel na Jehovovu príjemnosť a s ocenením sa pozeral na jeho chrám.“ — Žalm 27:4.

²⁴ „Cti si vdovy, ktoré sú naozaj vdovami,“ nabáda apoštol Pavol. (1. Timotejovi 5:3) Rada, ktorá  nasleduje po tomto pokyne, naznačuje, že ctené vdovy bez blízkych príbuzných môžu potrebovať hmotnú podporu od zboru. No zmysel pokynu „cti si“ zahŕňa aj myšlienku ceniť si ich. Zbožné vdovy a vdovci môžu skutočne čerpať útechu z poznania, že Jehova si ich cení a bude ich podporovať! — Jakub 1:27.

25. Aký cieľ môžu mať stále starší ľudia?

²⁵ „Nádherou starcov sú ich šediny,“ hovorí Božie inšpirované Slovo. Sú „korunou krásy, keď sa nachádzajú na ceste spravodlivosti“. (Príslovia 16:31; 20:29) Preto či už si v manželstve, alebo si opäť slobodný, ďalej klaď službu Jehovovi na prvé miesto v živote. Tak budeš mať dnes dobré meno u Boha a vyhliadku na večný život vo svete, kde už nebude bolestí, ktoré so sebou prináša staroba. — Žalm 37:3–5; Izaiáš 65:20.