Bolo životne dôležité, aby Jehovovi verní služobníci dostávali duchovný pokrm aj v čase zákazu. Ale nebolo to jednoduché, lebo v tejto krajine im neustále hrozilo nebezpečenstvo. Počas rokov zákazu boli mnohí z nich viackrát zatknutí a uväznení.

Juanita Borgesová hovorí: „Keď som v roku 1953 spoznala pravdu, veľmi dobre som vedela, že ako Jehovova svedkyňa riskujem zatknutie. A naozaj k nemu došlo. V novembri 1958 som navštívila sestru Eneidu Suárezovú. Počas návštevy prišla tajná polícia a obvinila nás, že tam máme zhromaždenie. Boli sme odsúdené na tri mesiace väzenia a každá z nás musela zaplatiť pokutu 100 pesos“, čo bola v tom čase veľká suma peňazí.

Vláda robila všetko, čo mohla, aby bratom zabránila stretávať sa, ale oni sa nedali odradiť. No museli byť „obozretní ako hady, a pritom nevinní ako holubice“. (Mat. 10:16) Andrea Almánzarová si spomína: „Keď  sme išli na zhromaždenie, nemohli sme prísť všetci naraz. A zo zhromaždenia sme často odchádzali domov až neskoro večer, lebo odchody sme museli plánovať tak, aby sme nevzbudili podozrenie.“

Jeremías Glass sa narodil, keď bol jeho otec León vo väzení, a zvestovateľom sa stal v roku 1957 vo veku sedem rokov. Pamätá sa na tajné zhromaždenia v ich dome i na to, čo všetko robili, aby sa vyhli odhaleniu. „Všetci prítomní dostali kartičku s číslom, ktoré určovalo, v akom poradí majú odchádzať,“ rozpráva Jeremías. „Keď sa zhromaždenie skončilo, otec ma obyčajne postavil k dverám, aby som kontroloval čísla na kartičkách a usmerňoval bratov, aby odchádzali po dvoch a rôznymi smermi.“

Ďalším opatrením bolo to, že zhromaždenia sa plánovali v čase, keď bolo menšie riziko odhalenia. Uveďme si príklad. Mercedes Garcíová spoznala pravdu od svojho uja Pabla Gonzáleza. Keď mala iba sedem rokov, zomrela jej mama. Otca mala v tom čase vo väzení, a tak ona a jej deväť súrodencov zostalo odkázaných samých na seba. Mercedes bola pokrstená v roku 1959 vo veku deväť rokov. Aby sa bratia vyhli odhaleniu, naplánovali prejav ku krstu na pol štvrtú ráno. Prejav bol v dome jedného brata a samotný krst sa uskutočnil v rieke Ozama, ktorá preteká hlavným mestom. Mercedes hovorí: „O pol šiestej ráno, keď sa ľudia v okolí ešte len prebúdzali, my sme sa už vracali domov.“