Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

Sahala hoe manoro ty ana’o ty lalagne homba’e rehe naho magnampe aze mba hanagne toetse soa

HOAHY TY RAE AMAN-DRENE

7: Ampeo Reke Hanagne Toetse Soa

7: Ampeo Reke Hanagne Toetse Soa

INO TY DIKA IZAY?

Azo antoke fa misy raha hevere’o ho mete ndra tsy mete sady tea’o hahay hagnambake izay ka ty ana’o. Magnampe aze ohatse rehe mba hanao ty maregne reke.

Soa ka ohatse o ajajao naho ampianaregne mba hazoto hiasa, tsy hagnavakavake sady hitretré ndra hihevetse ze hahasoa ty hafa. Toko’e ho zare’o hanao izay reke, amy i reke mbe kedey.

TORO LALA TY BAIBOLY: “Zaro amy ze lalagne toko’e homba’e o ajajao, amy izay reke ndra tie fa antetse le tsy hiala amy izay.”​—Ohabolana 22:6.

NAGNINO ZAY RO TENA ILAEGNE?

Mandroso bey o teknolojiao ty amy izao, le tena mila mahay magnambake ty soa naho ty raty o ajajao. Hoe ty Karyn: ‘Mora mahatrea raha raty o ajajao naho fa mampiasa telefony ndra tablety. Va’e hahavy ty anantikagne hanao raha raty zay. Va’e tsy ho haintikagne tie, magnente sare maloto iareo ndra tie mitoboke agnilantikagne eo aza!’

TORO LALA TY BAIBOLY: ‘Managne fahaiagne mandineke hagnambake ty soa amy ty raty ty ndaty matotse.’​—Hebreo 5:14.

Toko’e hitretré ty hafa iareo. Agnisa izay tihoe, mahalala fomba, le mirehake tie “ajafady” ndra “misaotse.” Tsy le midare ty hafa ty ndaty amy izao. O fitaovagne elektronikeo ro sarobily ama’e.

TORO LALA TY BAIBOLY: “Ze teà’areo hatao o ndaty ama’areo ro anò ama’e ka.”​—Lioka 6:31.

INO TY AZO’O ATAO?

Hazavao ama’e ty atao tihoe mete naho ty tsy mete. Trea o mpikarokeo ohatse fa tsy ho mora voatarike hanao firaisagne o tanorao naho fa hazavaegne soa ama’e tie, natao hoahy ty ndaty manambaly avao io.

SOSO-KEVETSE: Hararaoto ze raha miseho mba hampianaragne aze. Naho mirehake vono ndaty ohatse o vaovaò, le afake mirehake rehe tie: “Mahavita mamono ndaty o ndatio naho fa tsy mahafehe ty haboseha’e. Nagnino o ndatio ro nanao hoe izay, arake ty heve’o?”

“Vao mainke tsy ho hay o ajajao ty toko’e hatao’e naho tsy fanta’e ty atao tihoe mete naho tsy mete.”​—Brino.

Ampianaro hitretré ty hafa ty ana’o. Fa azo ampianaregne hirehake tihoe, “ajafady” naho “misaotse” ndra ty anak’ajaja aza. Azo ampianaregne ka iareo mba ho soa fagnahy amy ty hafa. Toko’e ho tsapa o ajajao fa maro ty ndaty magnodidigne aze. Ohatse ty keleia’e, ty mpiara-miasa ama’e naho ty mpiharo tanàgne ama’e. Ho vognogne hanao soa hoahy ty hafa reke naho mahatsapa izay.”—Ty Fitezagne Ajaja amy ty Tane Sambe Hafa (anglisy).

SOSO-KEVETSE: Ampanò raha reke amy izay tsapa’e fa tena ilaegne ty magnampe ty hafa.

“Tsy ho sahiragne ty anantikagne naho fa mitoboke irerike naho ohatse fa ampanoegne raha reke amy ie mbe kedekedey. Fa zatse miasa reke amy igne.”​—Mary.