Skip to content

NǓ E MƐ WINNYAWINNYA LƐ NƆ KANBYƆ LƐ É

Un Ðó Na Jó Azɔ̌mɛ Dó Wɛ À?

Un Ðó Na Jó Azɔ̌mɛ Dó Wɛ À?

 “Un gbɛ́ wǎn nú wemaxɔmɛ.” Enyi mɔ̌ wɛ nǔ nɔ cí nú we ɔ, a sixu ko ɖò biba wɛ bo na gbɛ́ azɔ̌mɛ. Xóta elɔ na ɖè wě e nyɔ́ hugǎn é ɖé lɛ xá we.

 Nǔ e wu mɛɖé lɛ nɔ jó azɔ̌mɛ dó é

 Hwɛjijɔ e wu é nɔ sín ɖò kpaa mɛ bɔ nǔkplɔnmɛtɔ́ lɛ ɖɔ é ɖé lɛ ɖíe:

  •   Tagba wemaxɔmɛ tɔn lɛ. ‘Un ɖò gǎn dó wɛ có, dò yì wɛ jɛn kɛ́n ce lɛ ɖè.’

  •   Azɔ̌mɛ cikɔ. ‘Un tuùn nǔ bǔ e wema kplɔnkplɔn na hɛn wá nú mì é ǎ.’

  •   Akwɛ má mɔ. ‘Un ɖó na xò jokó dó d’alɔ mɛ ce lɛ.’

 Lin tamɛ dó nǔ e é na wá jì lɛ é jí

 Biblu ɖɔ: “Mɛ e ayi tɔn . . . ɖò te ɔ nɔ lin tamɛ cobo nɔ wà nǔ.” (Nǔnywɛxó 14:15) Nǔkplɔnmɛ tɛ ka ɖò finɛ? Nú a ɖò linlin wɛ bo na jó azɔ̌mɛ dó hǔn, lin tamɛ dó nǔ e é na wá jì lɛ é jí ganji.

 Kanbyɔ hwiɖée ɖɔ:

  •   ‘Nú un jó azɔ̌mɛ dó ɔ, é ka na bɔwǔ nú mì bɔ un na mɔ azɔ̌ ɖagbe ɖé ɖò nukɔnmɛ à?’

     “Lin tamɛ dó gbè e gbè a ɖó na mɔ azɔ̌ ɖé bo na dó sixu kpé nukún dó xwédo towe wu é jí. Enyi azɔ̌gán lɛ gegě byɔ kúnnuɖewema gudo tɔn wemaxɔmɛ linsinmɛ tɔn tɔn vɔ́vɔ́ ɔ, nɛ̌ a ka na wà nǔ gbɔn?”—Julia.

  •   ‘Nú un jó azɔ̌mɛ dó ɔ, é ka na bɔwǔ nú mì bɔ un na ɖí xwi xá wuvɛ̌ lɛ ɖò sɔgudo à?’

     “Wemaxɔmɛ nɔ sɔnǔ nú gbɛzán mɛtɔn. Ðò nukɔnmɛ ɔ, mɛ e è na xò gò lɛ é, mɛtɛnkpɔn e nɔ wá xwetɔ́n lɛ é kpo azɔ̌ e è na wà é kpo na cí ɖěɖee mɛ è ko gbɔn dín ɖò wemaxɔmɛ lɛ é ɖɔhun.”—Daniel.

  •   ‘Nú un jó azɔ̌mɛ dó ɔ, un ka na ɖó nǔwukpíkpé ɖěɖee sín hudo un na ɖó hwenu e un na nyí mɛxo é à?’

     “Nǔ e kplɔ́n wɛ a ɖè ɖò wemaxɔmɛ lɛ é sixu nɔ ma hwɛ́n nǔɖe nú we dìn, amɔ̌, hwenu e a na wá ɖó xwè 23, bo na ɖò lee a na zán akwɛ towe gbɔn é sín tuto bló wɛ é ɔ, a sixu lin nǔ lěhun ɖ’ayi mɛ, ‘É víví nú mì tawun ɖɔ un ɖ’ayi te ɖò nǔlinlɛn hwenu ɖò wemaxɔmɛ.’”—Anna.

 Wlɛnwín e nyɔ́ hugǎn é ɖé

  •   Nɔ ba alɔdó. Biblu ɖɔ: “Mɛ e na ɖè wě dó tò wu lɛ sukpɔ́ ɔ, tò nɔ nɔte.” (Nǔnywɛxó 11:14) Enyi kɛ́n towe lɛ fɔ́n bo ɖò dò yì wɛ hǔn, ba alɔdó mɛjitɔ́ towe lɛ tɔn, mɛ̌si ɖé tɔn, wěɖexámɛtɔ́ alixlɛ́mɛtɔ́ ɖé tɔn, alǒ mɛxo ɖevo e wu a ɖeji dó é ɖé tɔn bo na mɔ wěɖexámɛ lɛ dó lee nǔ lɛ na kpɔ́n te gbɔn é wu.

     “Nú nǔ ɔ ma sɔ́ ɖò kpikpa we wɛ ǎ hǔn, ɖɔ nú mɛ̌si towe. Hweɖelɛnu ɔ, a sixu lin ɖɔ mɛ̌si ɔ wu wɛ é sín, amɔ̌, hwɛhwɛ ɔ, alɔdó biba kpowun sixu zɔ́n bɔ ninɔmɛ ɔ na kpɔ́n te.”—Edward.

  •   Nɔ kpɔ́n nǔ sɛ́dó nukɔn. Biblu ɖɔ: “Hwenu e è fó nǔɖe dó ɔ, é nyɔ́ hú hwenu e è bɛ́ é.” (Nǔnywɛtɔ́xó 7:8) Nú a fó wemaxɔmɛ ɔ, a na ɖó jijɔ kpo nǔwukpíkpé kpo gegě, bɔ ye na lɛ́ zɛ nǔ ɖěɖee a ko kplɔ́n ɖò wemaxɔmɛ lɛ é wu.

     “Hwenu e a na wá nyí mɛxo é ɔ, é sixu nɔ ma byɔ ɖɔ a ni kplɔ́n nǔ bá dó yì tɛnkpɔn lɛ, amɔ̌, lee a kplɔ́n bo nɔ ɖí xwi xá linkpɔ́n lɛ ɖò wemaxɔmɛ gbɔn é na zɔ́n bɔ a na ɖò gbesisɔmɛ bo na ɖí xwi xá tagba e na wá xwetɔ́n lɛ é.”—Vera.

    Wemaxɔmɛ jijodó cí akló ɖé mɛ gigosin jɛ nukɔn nú akló ɔ sín gingán ɖɔhun; é na wá vɛ́ nú we ɖɔ a kún nɔ mɛ yì fó ó!

  •   Gbějé ali ɖevo e hun nú we lɛ é kpɔ́n. Biblu ɖɔ: “Mɛ e . . . nɔ zɔn nǔ jí bo nɔ bló ɔ, nɔ byɔ ya mɛ.” (Nǔnywɛxó 21:5) Ma zɔn kplakpla jí bo wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ azɔ̌mɛ gbigbɛ́ wɛ nyí wlɛnwín ɖokpo géé e a ɖó é ó. A sixu zán wlɛnwín wema kpinkplɔn gbɔn Ɛntɛnɛti jí tɔn dó fó wema kplɔnkplɔn towe.

     “Wemaxɔmɛ nɔ kplɔ́n mɛ bonu è na wà azɔ̌ syɛnsyɛn, ɖeɖɛ tagba lɛ, bo lɛ́ wà nǔ ɖó kpɔ́ xá mɛ ɖevo lɛ. Lè lɛ nɔ nɔ ayǐ sɔyi. É nyɔ́ tawun ɖɔ è ni dó gǎn bo fó wemaxɔmɛ.”—Benjamin.

 Nǔ taji ɔ: Nú a fó wemaxɔmɛ ɔ, a na kplɔ́n nǔ gegě bɔ ye na d’alɔ we ɖò gbɛzán towe mɛ hwenu e a na nyí mɛxo é.