Mnohí bratia a sestry, o ktorých sme čítali na predchádzajúcich stranách, sú mladí ľudia, ktorí „pamätajú na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku“. (Kaz. 12:1) Fakt je, že tretina z 3 197 priekopníkov v Gruzínsku má 25 rokov alebo menej. Prečo si toľko mladých počína v pravde tak dobre?

Zdá sa, že na to vplýva niekoľko činiteľov. Jedným z nich je napríklad skutočnosť, že v Gruzínsku sú bežné silné väzby v rodinách. Konstantine, ktorý vychoval v pravde päť detí, to osvetľuje: „K pravde ma pritiahol pocit, že Jehova je láskavý Otec. Keď som sa sám stal otcom, dal som si za cieľ robiť všetko pre to, aby sa deti so mnou cítili dobre.“

Malchaz s manželkou majú tri deti a veľmi sa snažia o to, aby mali pevné rodinné putá. Hovorí: „Z času na čas deťom povieme, aby sa zamysleli, čo sa im na nás  a na ich súrodencoch páči. Potom ich poprosíme, aby nám to na rodinnom uctievaní povedali. Tak sa učia všímať si v ľuďoch to dobré a chváliť ich.“

Starší sa snažia podporiť rodičov vo výchove detí tak, že sa usilujú, hneď ako je to možné, zapojiť mladých do činnosti zboru. Nestori, ktorý sa krstil v 11 rokoch, rozpráva: „Starší mi už odmalička dávali všelijaké malé úlohy. To mi dávalo pocit, že naozaj patrím do zboru.“

Veľmi dôležitý je aj dobrý príklad starších a ich podpora. Nestoriho brat Koba o tom hovorí: „Pubertu som mal na rozdiel od mojich súrodencov búrlivú. Jeden mladý brat, ktorý v zbore slúžil ako starší a bol pre mňa vzorom, sa ma vždy snažil pochopiť a neodsudzoval ma. Bol jedným z ľudí, ktorí mi veľmi pomohli vrátiť sa k Jehovovi.“

 Nestori a Koba dnes spolu so svojou sestrou Mari slúžia vo vzdialenom obvode. Koba hovorí: „Teraz môj život fakt stojí za to!“

Aj bratia v pobočke sa snažia podporiť rodičov pri výchove detí tým, že zapájajú mladých kresťanov do teokratických projektov. Istý člen výboru pobočky vraví: „Našich mladých si veľmi ceníme, a preto sa snažíme podporovať ich v úsilí dosahovať duchovné ciele.“

Spolupráca so zrelými bratmi a sestrami a ich spoločnosť pôsobia na mladých nezabudnuteľným dojmom. Mamuka, ktorý spolupracoval s medzinárodnými služobníkmi na stavbe zjazdovej sály v Tbilisi, hovorí: „Takéto medzinárodné projekty boli pre mňa fantastickou príležitosťou učiť sa od druhých. Okrem mnohých praktických zručností som sa toho veľa naučil aj v duchovnom ohľade.“

Teda na mnohých mladých v Gruzínsku mali veľmi dobrý vplyv blízke vzťahy v rodine, povzbudzovanie zo strany starších, ako aj dobré vzory. Ich rodičia cítia to isté, čo apoštol Ján, ktorý napísal: „Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ (3. Jána 4)

V roku 2013 vyzval vedúci zbor všetky pobočky, aby preskúmali, či na území, na ktoré dozerajú, nie sú potrebné publikácie v ďalších jazykoch, ktorými sa tam hovorí. Cieľom bolo osloviť s dobrým posolstvom ešte viac ľudí.

 Na základe toho sa gruzínska pobočka rozhodla preložiť niekoľko publikácií do svančiny a megrelčiny. Tieto dva jazyky sú také podobné gruzínčine, že niektorí ich považujú za jej nárečia.

Horliví priekopníci z regiónu Svaneti napísali: „Svanov veľmi zaujímajú duchovné veci a hlboko si vážia Bibliu. Niektorí síce naše publikácie najskôr nechceli, ale keď si všimli, že niektoré sú preložené do ich materčiny, vzali si ich.“

Na všetkých megrelsky hovoriacich zvestovateľov silno zapôsobilo, keď začali mávať zhromaždenia vo svojom rodnom jazyku. Mladý priekopník Giga úprimne vyznáva: „Teraz sa môžem na  zhromaždeniach vyjadrovať vlastnými slovami. Nemusím si komentár najprv v mysli preložiť.“

Zuri slúži ako starší v megrelsky hovoriacom zbore v Tkaji a o svojich pocitoch rozpráva: „V živote som zažil veľa dojímavých chvíľ, šťastných i smutných, no nikdy som neplakal. Ale keď sme na zhromaždení prvýkrát spievali piesne Kráľovstva v megrelčine, to som sa už ani ja nezdržal a plakal som s ostatnými.“

Medzníkom v dejinách Jehovových svedkov v Gruzínsku bolo zasvätenie rozšíreného komplexu pobočky, zjazdovej sály a budovy biblickej školy.  Uskutočnilo sa 6. apríla 2013 a zasväcovací prejav mal člen vedúceho zboru David Splane. Mnohí miestni svedkovia s radosťou ponúkli svoju domácnosť, aby sa u nich mohlo ubytovať 338 delegátov z 24 krajín.

Na druhý deň brat Splane predniesol mimoriadny prejav pre 15 200 poslucháčov, čo bolo možné vďaka tomu, že obraz a zvuk sa prenášal do rôznych častí krajiny na miesta, kde sa konajú zhromaždenia. Bolo to najväčšie medzinárodné teokratické podujatie, aké sa kedy v Gruzínsku konalo. Vzájomné povzbudenie, ako aj radosť, ktorú bratia a sestry mali, boli dojímavé. Istý mladý brat povedal: „Teraz už viem, ako to bude vyzerať v novom svete.“

Pre Jehovov ľud v Gruzínsku bola veľkým požehnaním biblická škola pre manželské páry, ktorá sa teraz volá škola pre zvestovateľov Kráľovstva. Od roku 2013 ju absolvovalo vyše 200 študentov. Absolventi sú veľmi vďační za vzdelanie, ktoré nadobudli, a preto sú ochotní horlivo slúžiť, kdekoľvek to je potrebné.

Vďaka úsiliu prvých odvážnych hlásateľov Kráľovstva je dnes dobré posolstvo prístupné všetkým ľuďom v Gruzínsku. Jehova bohato požehnal ich nesebeckú lásku k nemu i k blížnemu, ale aj ich vieru, odvahu a činorodosť.

Tých viac ako 18 000 bratov a sestier, ktorí sú v Gruzínsku, je šťastných, že môžu pokračovať v tom, čo začali ich predchodcovia, a pomáhať blížnym osobne pocítiť moc Božieho Slova. (Fil. 3:13; 4:13)