Skip to content

Skip to table of contents

INFORMASAUN IHA OIN

Tanbasá Bíblia la hanesan ho livru seluk?

Tanbasá Bíblia la hanesan ho livru seluk?

Bíblia hakerek ona maizumenus tinan 2.000 liubá. Husi tempu neʼebá, ema hakerek livru barak. Maibé Bíblia la hanesan duni ho livru sira-neʼe. Haree informasaun tuirmai neʼe.

  • Ema barak koko ona atu halakon Bíblia, maibé la konsege. Porezemplu, husi maizumenus tinan 1200 toʼo 1500, ukun-naʼin sira iha rai neʼebé ema kristaun mak domina liu, bandu ema atu labele iha Bíblia, no mós labele lee Bíblia neʼebé tradús ba povu baibain nia língua. (Livru An Introduction to the Medieval Bible) Ema neʼebé tradús Bíblia ba língua seluk ka estuda Bíblia, sira tau sira-nia moris iha perigu laran, no sira balu ema oho.

  • Bíblia mak livru neʼebé fahe barak liu ba ema oioin. Toʼo ohin loron, maizumenus Bíblia hamutuk 5.000.000.000 mak halo ona ho língua 2.800 liu, no númeru neʼe aumenta ba beibeik. Neʼe la hanesan duni ho livru sira seluk kona-ba filozofia no siénsia, neʼebé ema uitoan deʼit mak bele lee, no livru sira-neʼe nia informasaun mós sempre hadiʼa ba beibeik.

  • Tanba ema tradús Bíblia ba língua oioin, neʼe ajuda atu ema nia língua mós avansa no la bele lakon. Porezemplu, tradusaun Bíblia husi Martin Luther fó impaktu boot ba lia-alemaun. No matenek-naʼin balu dehan katak, edisaun primeiru husi Bíblia King James Version mak livru neʼebé fó impaktu boot liu ba lia-inglés.

  • Bíblia “fó impaktu boot ba kultura iha rai-Europa no Amérika, laʼós deʼit kona-ba relijiaun no tradisaun, maibé mós ba área polítiku, livru, arte, no área seluk tan”.—The Oxford Encyclopedia of the Books of the Bible.

Bíblia la hanesan duni ho livru sira seluk. Maibé karik ita hanoin: ‘Tanbasá mak ema barak lee Bíblia? Tanbasá mak iha tempu uluk ema balu tau sira-nia an iha perigu laran atu defende Bíblia?’ Neʼe tanba Bíblia hanorin ita ema atu halaʼo moris tuir morál neʼebé diʼak. Bíblia ajuda ita atu hatene tansá mak ema hetan terus no susar. Liután neʼe, Bíblia mós promete kona-ba tempu neʼebé problema hotu sei lakon, no esplika oinsá mak promesa neʼe sei sai loos.

Bíblia ajuda ita iha dalan morál

Importante ba ita ema atu sai matenek iha eskola. Maibé, ‘matenek iha eskola boot la dehan katak ema neʼe sei halo desizaun neʼebé diʼak iha sira-nia moris loron-loron’. (Jornál Ottawa Citizen, rai-Kanadá) Realidade mak, ema barak neʼebé eskola boot, inklui mós ulun-naʼin governu nian no kontratu-naʼin sira, dala barak sira bosok, naʼok no hamatak ema. No hahalok aat hirak-neʼe halo ema la bele tau fiar ba sira.

Bíblia hanorin ema atu halaʼo sira-nia moris tuir morál neʼebé diʼak no hakbesik ba Maromak. Bíblia ajuda ema atu ‘komprende buat neʼebé loos, justisa, no buat diʼak hotu’. (Provérbios [Amsal] 2:9) Hanoin toʼok kona-ba mane ida iha rai-Polónia naran Estevão, * ho tinan 23. Bainhira nia sulan hela iha komarka laran, nia komesa estuda Bíblia no hahú hafolin Bíblia nia matadalan. Nia hatete: “Agora haʼu hatene ‘hamtaʼuk inan no aman’ katak sá. Haʼu mós aprende oinsá atu kontrola haʼu-nia hirus.”—Éfeso 4:31; 6:2.

Estevão gosta liafuan iha Provérbios (Amsal) 19:11, neʼebé dehan: “Ema nia kbiit atu komprende kleʼan sei ajuda duni nia atu la sai hirus lalais, no buat furak neʼebé nia halo mak nia la hanoin fali kona-ba ema nia sala.” Se Estevão hasoru situasaun neʼebé bele halo nia sai hirus, nia koko atu kalma nafatin no halo tuir Bíblia nia matadalan. Nia hatete: “Haʼu hatene katak Bíblia fó matadalan neʼebé diʼak liu hotu.”

Ezemplu ida tan mak kona-ba Testemuña ba Jeová ida naran Maria. Loron ida, feto ida neʼebé iha toman atu diskrimina ema seluk, hamoe Maria iha ema barak nia oin. Maibé Maria la hirus, no laʼo sai ho kalma. Neʼe halo feto neʼe arrepende an, no nia komesa buka Testemuña ba Jeová sira. Liutiha fulan ida, feto neʼe hasoru fali Maria, nia hakoʼak Maria no husu deskulpa. Nia hatene duni katak Maria hatudu hahalok laran-maus no kalma hanesan neʼe tanba Maria nia fiar. Ikusmai, feto neʼe ho ninia família naʼin-lima komesa estuda Bíblia ho Testemuña ba Jeová.

Jesus Kristu dehan: “Liuhusi ema nia hahalok loos mak nia hatudu sai ninia matenek.” (Lucas 7:35) Bíblia mak matenek nia hun. Tan neʼe, ema neʼebé halo tuir Bíblia nia matadalan hatudu hahalok loos! Bíblia nia liafuan “halo ema neʼebé la iha esperiénsia sai matenek”, “halo ema nia laran haksolok”, no “halo ema nia matan nabilan” tanba hatene oinsá atu halaʼo moris tuir morál neʼebé diʼak.—Salmo (Mazmur) 19:7, 8.

Bíblia esplika kona-ba ema nia terus no susar

Kuandu moras aat ruma mosu, doutór sira buka-hatene oinsá mak moras neʼe hahú. Nuneʼe mós ho terus no susar sira neʼebé mak akontese ohin loron, ita presiza hatene oinsá mak buat sira-neʼe hahú. Atu hatene ida-neʼe, Bíblia mós konta istória kona-ba ema primeiru no tempu neʼebé sira hahú monu ba susar laran.

Tuir livru Gênesis, ema nia susar hahú bainhira Adão ho Eva kontra hasoru Maromak. Sira lakohi halo tuir Maromak nia ukun-fuan, nuneʼe sira deside atu moris ketak husi Maromak, maski loloos Maromak deʼit mak iha direitu atu deside buat neʼebé loos no buat neʼebé sala. (Gênesis [Kejadian] 3:1-7) Rezultadu husi sira-nia hahalok mak ema kontra malu, hanehan malu, no la moris tuir morál neʼebé diʼak. (Eclesiastes [Pengkhotbah] 8:9) Tan neʼe, Bíblia dehan: “Ema la iha kbiit atu hili ninia dalan rasik.” (Jeremias [Yeremia] 10:23) Maibé liafuan diʼak mak lakleur tan ema nia susar sei la iha tan.

Bíblia fó esperansa mai ita

Bíblia hatete katak Maromak hadomi tebes ema neʼebé respeitu nia no halo tuir ninia matadalan sira, no nia sei la husik susar no terus atu iha ba nafatin. Lakleur tan, ema aat sira sei “lori todan kona-ba sira-nia hahalok”. (Provérbios [Amsal] 1:30, 31) Maibé “ema laran-maus sira sei simu rai nuʼudar liman-rohan, no sira sei haksolok tebes tanba sira-nia moris nakonu ho dame”.—Salmo (Mazmur) 37:11.

Maromak nia hakarak mak “ema hotu hetan salvasaun no hatene didiʼak kona-ba lia-loos”.—1 Timóteo 2:3, 4

Liuhusi “Maromak nia Reinu”, nia sei kumpre ninia hakarak hotu. (Lucas 4:43) “Maromak nia Reinu” mak governu ida neʼebé nia harii atu ukun no tau matan ba mundu tomak, no liuhusi ida-neʼe mak Maromak sei fó sai ninia pozisaun nuʼudar Ukun-Naʼin neʼebé Boot Liu. Jesus hatudu duni katak governu neʼe sei toʼo ba rai, tanba iha ninia orasaun Ami Aman, nia dehan: “Halo Ita-nia reinu toʼo mai ami; halo tuir Ita-nia hakarak ba iha rai.”—Mateus 6:10, Liafuan diak ba imi—segunda edisaun.

Loos duni, povu hotu iha Maromak nia governu neʼe sei halo tuir Maromak nia hakarak no simu Maromak nuʼudar sira-nia Ukun-Naʼin. Iha tempu neʼebá, sei la iha tan korrupsaun, hahalok kaan-teen, problema ekonomia, diskriminasaun no mós funu. Ema iha mundu tomak sei iha unidade iha governu ida deʼit nia okos, no sira hotu sei halo tuir Maromak nia ukun-fuan no matadalan sira.—Apokalipse 11:15.

Maibé atubele hetan bensaun furak neʼe, ita presiza simu Maromak nia hanorin. Tuir 1 Timóteo 2:3, 4, Maromak nia “hakarak mak atu ema hotu hetan salvasaun no hatene didiʼak kona-ba lia-loos”. Lia-loos neʼe inklui mós ukun-fuan no matadalan sira husi Bíblia, hanesan Jesus nia liafuan neʼebé hakerek iha Mateus kapítulu 5 toʼo 7. Bainhira ita lee kapítulu tolu neʼe, koko toʼok atu imajina kona-ba mundu neʼebé nakonu ho ema neʼebé simu Maromak nia ukun no halo tuir ninia matadalan.

Agora, ita komprende ona tanbasá mak Bíblia la hanesan ho livru sira seluk. Evidénsia barak hatudu katak Bíblia mak Maromak nia Liafuan. No tanba Bíblia fahe ona ba ema rihun ba rihun, neʼe hatudu katak Maromak hakarak atu ema husi nasaun no língua hotu hatene kona-ba nia no hetan bensaun husi ninia Ukun. —Apóstolu 10:34, 35.

^ par. 11 Naran neʼe laʼós naran neʼebé loos.