Aso Nkɔnhyɛ A Ɔfa Messiah Ho No Da No Edzi Dɛ Nna Jesus Nye Messiah No?
Mbuae a Bible no dze ma
Nyew. Aber a nna Jesus wɔ asaase do no, ɔmaa nkɔnhyɛ pii a ɔfa Messiah, “ɔhen a wɔasera no,” nyia ɔbɛyɛ “wiadze Agyenkwa” no ho no nyaa mbamu wɔ no do. (Daniel 9:25; 1 John 4:14) Na mpo wɔ Jesus no wu ekyir no, ɔmaa nkɔnhyɛ pii a ɔfa Messiah ho no nyaa mbamu wɔ no do.—Ndwom 110:1; Asomafo Ndwuma 2:34-36.
Wɔka “Messiah” a, ɔkyerɛ dɛn?
Hebrew kasafua Ma·shiʹach (Messiah) nye Greek kasafua Khri·stos (Christ) yɛ adze kor, na dza ɔkyerɛ nye “Nyia Wɔasera No.” Dɛm ntsi, “Jesus Christ” kyerɛ dɛ, “Jesus, Nyia Wɔasera No,” anaadɛ, “Jesus, Messiah No.”
Bible mber mu no, sɛ wɔsera obi a mpɛn pii no, nna wɔdze ngo gu ne tsir do. Sɛ wɔsera obi a, nna wɔma no dzibea soronko bi. (Leviticus 8:12; 1 Samuel 16:13) Nyankopɔn na ɔseraa Jesus ma ɔbɛyɛɛ Messiah—dzibea a nna ɔbɛma oenya tum kɛse. (Asomafo Ndwuma 2:36) Naaso Nyankopɔn ammfa ngo annsera Jesus, na mbom sunsum krɔnkrɔn.—Matthew 3:16.
Ana nyimpa beenu anaa no mboree botum ama nkɔnhyɛ a ɔfa Messiah ho no aaba mu?
Oho. Sɛ obi dze ne nsa tsim krataa do, na sɛ edze nyimpa afofor hɔndze toto ho a, ibohu dɛ ɔnnyɛ pɛr. Dɛmara so na Bible mu nkɔnhyɛ twe adwen si Messiah anaa Christ kor pɛ do dɛ ɔno na ɔbɛma nkɔnhyɛ no aba mu. Naaso, Bible no bɔ hɛn kɔkɔ dɛ, “Christ-atorfo nye nkɔnhyɛfo atorfo bɔsoɛr na wɔakyerɛ asɛnkyerɛdze kɛse nye anwanwadze, ma sɛ ɔbɛyɛ a mpamufo no mpo wɔaadaadaa hɔn.”—Matthew 24:24.
Ana Messiah no botum epue daakye?
Oho. Bible no kaa dɛ Messiah no bɛyɛ Ɔhen David a ofi Israel no n’asenyi. (Ndwom 89:3, 4) Naaso Jewfo no hɔn ebusuasantsen ho kyerɛwtohɔ a okesi David do no ayew. Na ɔbɛyɛ dɛ aber a Romefo no sɛɛ Jerusalem wɔ afe 70 H.B. a na ɔyewee. Na ofitsi dɛm aber no reba no, obiara nnyi hɔ a oetum akyerɛ dɛ ofi David adehye ebusua no mu. Naaso aber a nna Jesus wɔ asaase do no, nna dɛm kyerɛwtohɔ yi wɔ hɔ, na n’atamfo mpo gyee too mu dɛ ɔyɛ David n’asenyi.—Matthew 22:41-46.
Nkɔnhyɛ dodow ahen na ɔwɔ Bible no mu a ɔfa Messiah no ho?
Ɔbɛyɛ dzen papaapa dɛ obi botum akan nkɔnhyɛ dodow a ɔfa Messiah no ho. Nhwɛdo bi nye yi: Bible no ne fa bi botum aka nkɔnhyɛ dodow bi ho asɛm a ɔda edzi kofee dɛ ɔfa Messiah no ho. Naaso wɔ ɔno mu mpo no, bi a nnyɛ obiara na sɛ ɔkenkan a, obohu dɛm nkɔnhyɛ dodow no nyinara. Nkɔnhyɛ a ɔwɔ Isaiah 53:2-7 no, ɔka dza ɔbɔto Messiah no ho nsɛm pii. Binom fa no dɛ ne nyina yɛ nkɔnhyɛ kor, naaso afofor so ka dɛ ɔnnyɛ nkɔnhyɛ kor.
Messiah ho nkɔnhyɛ bi a onyaa mbamu wɔ Jesus do
Nkɔnhyɛ |
Ibohu no wɔ |
Ne mbamu |
---|---|---|
Abraham n’asenyi |
||
Abraham ne ba Isaac n’asenyi |
||
Wɔwoo no wɔ Israel ebusuakuw bi a wɔfrɛ no Judah mu |
||
Ofi Ɔhen David adehye ebusua mu |
||
Ɔbaabun na ɔwoo no |
||
Wɔwoo no wɔ Bethlehem |
||
Wɔbɛfrɛ no Immanuel b |
||
N’ahyɛse yɛ ketseaba bi |
||
Wokunkum mbofra wɔ n’awo ekyir |
||
Wɔfrɛɛ no fii Egypt |
||
Wɔbɛfrɛ no Nazarethnyi c |
||
Ɔbɔfo bi bedzi n’enyim |
||
Wɔseraa no dɛ Messiah wɔ afe 29 H.B. d |
||
Nyankopɔn frɛɛ no dɛ Ne Ba |
||
Ɔbɔ Nyankopɔn ne fie ho mbɔdzen |
||
Ɔbɛka asɛmpa |
||
Asɛnka edwuma a ɔbɛyɛ wɔ Galilee no dze kan kɛse bɛba |
||
Ɔbɛyɛ anwanwadze tse dɛ Moses |
||
Ɔkaa Nyankopɔn n’asɛm tse dɛ Moses |
||
Ɔsaa nyimpa pii yarba |
||
Ɔanntwe adwen ammba no do |
||
Ɔdaa tsema edzi kyerɛɛ hɔn a wɔahaw |
||
Ɔdaa Nyankopɔn ne pɛrpɛryɛ edzi |
||
Ɔpamfo Nwanwanyi |
||
Ɔdaa Jehovah ne dzin edzi |
||
Ɔdze abɛbu anaa mfatoho kasae |
||
Ɔkwankyerɛfo |
||
Nyimpa pii anngye no enndzi |
||
Fintsiw bo |
||
Nyimpa poow no |
||
Wɔtaan no kwa |
||
Ɔtsenaa asoaso do kɔr Jerusalem |
||
Mbofra kamfoo no |
||
Ɔbae wɔ Jehovah ne dzin mu |
||
Ne nyɛnko berɛbo yii no mae |
||
Woyii no mae dze gyee ndwetɛbona 30 e |
||
N’anyɛnkofo gyaa no hɔ |
||
Adasekrumfo dzii dase tsiaa no |
||
Oemmbue n’ano aber a wɔbɔɔ no sombo no |
||
Wohinaa no ntafi |
||
Wɔdze adze hwee ne tsir mu |
||
Wɔhwee no |
||
Ɔannye hɔn a wɔbobɔɔ no no annko |
||
Etumfo bɔɔ pɔw tsiaa no |
||
Wɔdze mprɛgow bobɔɔ ne nsa na n’anan mu faam dua ho |
||
Wɔtwee tonto kyɛɛ n’atar |
||
Wɔkaan no foraa ndzebɔnyɛfo |
||
Wosii no atwetwe, wɔyaaw no |
||
Ohun amandze maa ndzebɔnyɛfo |
||
Ɔyɛɛ dɛ mbrɛ Nyankopɔn apa no |
||
Wɔdze nsa yerɛyerɛw na bɔwema maa no dɛ ɔnnom |
||
Orubowu no nna nsukɔm dze no |
||
Ɔdze no sunsum hyɛɛ Nyankopɔn nsa |
||
Ɔdze no nkwa mae |
||
Otuaa werdam dze yii bɔn fii hɔ |
||
Woemmbu ne mbiew mu |
||
Wɔdze peaa wɔɔ no |
||
Wosiee no wɔ ahonyafo nkyɛn |
||
Wonyaan no fii ewufo mu |
||
Wɔdze obi hyɛɛ nyia oyii no mae no ananmu |
||
Ɔtse Nyankopɔn n’abanyimfa |
a Nwoma bi ka dɛ: “Ekyingye biara nnyi ho dɛ Jewfo no hɔn ebusuasantsen ho kyerɛwtohɔ no annsɛɛ ansaana wɔresɛɛ Jerusalem, na mbom ɔsɛɛe wɔ Jerusalem sɛɛ no mu.” (McClintock and Strong’s Cyclopedia)
b Immanuel yɛ Hebrew dzin, na dza ɔkyerɛ nye dɛ ‘Nyankopɔn Nye Hɛn Wɔ Hɔ.’ Iyi kyerɛ dwuma a Jesus bedzi dɛ Messiah no. Ba a Jesus baa asaase do nye no ndwuma a ɔyɛe no daa no edzi dɛ Nyankopɔn nye n’asomfo wɔ hɔ.—Luke 2:27-32; 7:12-16.
c Ɔbɛyɛ dɛ wonyaa dzin “Nazarethnyi” fii Hebrew kasafua neʹtser mu, na dza ɔkyerɛ nye “odubaa.”
d Sɛ epɛ Bible mberbu ho nkyerɛkyerɛmu a ɔma yehu dɛ Messiah no puei wɔ afe 29 H.B. a, hwɛ asɛm a wɔato dzin “Nkɔnhyɛ A Ɔfa Adapɛn 70 No Ho” no.
e Dɛm nkɔnhyɛ yi wɔ Zechariah nwoma no mu, naaso Bible kyerɛwfo Matthew kaa dɛ wɔnam “nkɔnhyɛnyi Jeremiah” do kae. (Matthew 27:9) Sɛ nna wɔreka kyerɛwnsɛm ne fa a wɔfrɛ no “Nkɔnhyɛfo no” ho asɛm a, nna wɔtaa dze Jeremiah dzi kan. (Luke 24:44) Ntsi obotum aba dɛ Matthew dze “Jeremiah” gyinaa hɔ maa nkɔnhyɛ nwoma ahorow no nyina a Zechariah nwoma no so ka ho.