Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Botho—Bo Bohlokwa go ya ka Pono ya Modimo

Botho—Bo Bohlokwa go ya ka Pono ya Modimo

MOFSA yo mongwe wa Japane o ile a kgongwa kudu ke botho bja mokgalabje yo mongwe yo a lego bonolo. Mokgalabje yo, yoo e bego e le moromiwa, o be a se na nywaga e mentši a dula nageng ye ya Asia e bile o be a sa tsebe Sejapane gabotse. Lega go le bjalo, bekeng e nngwe le e nngwe o be a etela mofsa yo gagabo bakeng sa go yo boledišana le yena ka Beibele. A myemyela ka tsela ya bogwera le ka go bontšha mekgwa e botho, ka go se fele pelo o ile a araba dipotšišo tše dintši tšeo mofsa yo yoo a bego a nyaka go tseba a bego a di botšiša.

Ditsela tše botho tša mokgalabje yo wa moromiwa di ile tša kgoma mofsa yo ka tsela e sa lebalegego. Mofsa yoo o ile a nagana ka gore: ‘Ge e ba Beibele e dira gore motho a be botho ka tsela yeo le go ba lerato, gona ke swanetše go fo ithuta yona.’ Se e ile ya ba tutuetšo yeo a bego a e nyaka gore a ithute selo seo a bego a tloga a sa se tsebe. Ee, botho bo kgoma pelo ya motho e bile bo bolela le yona, gomme gantši bo dira bjalo kudu go feta kamoo mantšu a ka e kgomago ka gona.

Seka Seo se Hwetšwago Seswantšhong sa Modimo

Ke ga tlhago ge re bontšha botho go batho bao ba tswalanego kgauswi le rena, ka gobane botho ge e le gabotse bo bolela lerato leo le tšwelelago ditswalanong tša madi. * Lega go le bjalo, botho ge e le gabotse ke seka sa Modimo. Jesu o ile a re Tatagwe wa legodimong o bontšha botho go bao ba Mo ratago le bao “ba sa lebogego.” Jesu o ile a kgothaletša balatedi ba gagwe gore ba ekiše Modimo tabeng ye ka gore: “Le swanetše go phethagala, go etša ge Tatago lena wa legodimong a phethagetše.”—Luka 6:35; Mateo 5:48; Ekisodo 34:6.

Ka ge batho ba bopilwe ka seswantšho sa Modimo, ba na le bokgoni bja go bonagatša seka se sa botho. (Genesi 1:27) Ee, re ka ekiša Modimo gomme ra bontšha botho le go batho ba bangwe bao re sa tswalanego le bona. Beibele e hlalosa botho e le karolo ya dika tše di kgahlišago tšeo di enywago ke moya o mokgethwa wa Modimo, goba matla a šomago. (Bagalatia 5:22) Ka baka leo, motho a ka hlagolela botho ge a dutše a ithuta ka mo go oketšegilego ka Modimo, yena Mmopi, le go batamela kgauswi le yena.

Ka ge botho e se feela karolo ya tlhago ya motho eupša gape Modimo a bo tšeela godimo, gona ke mo go kwagalago gore Modimo a re botše gore re ‘bontšhane botho.’ (Baefeso 4:32) Le gona re gopotšwa gore: “Le se ke la lebala go amogela baeng,” goba go bontšha batho bašele botho.—Baheberu 13:2.

Lefaseng la lehono leo le tlogago le se na botho e bile le sa leboge, na re ka kgona go bontšha batho ba bangwe, goba batho bašele, botho? Ke’ng seo se ka re thušago go dira bjalo? Ge e le gabotse, ke ka baka la’ng e bile re swanetše go tshwenyega ka taba ye?

Bo Bohlokwa go ya ka Pono ya Modimo

Seo se tsošago kgahlego ke gore ka morago ga gore moapostola Paulo a bolele ka go bontšha batho bašele botho, o ile a tšwela pele ka gore: “Ka go dira bjalo ba bangwe ba amogetše barongwa ba sa tsebe.” Na o ka akanya kamoo o ka ikwago ka gona ge o be o ka fiwa sebaka sa go amogela barongwa? Eupša Paulo o ile a tlaleletša se ka mantšu a rego “ba sa tsebe.” Ge re e bea ka tsela e nngwe, ntlha ya gagwe e be e le gore ge e ba re ena le mokgwa wa go bontšha batho ba bangwe botho, go akaretša le batho bašele goba batho bao re sa ba tsebego gabotse, re ka putswa ka ditsela tše sa letelwago.

Diphetolelo tše dintši tša Beibele tšeo di nago le ditšhupetšo di tswalanya mantšu a Paulo le dipego tša mabapi le Aborahama le Lota tšeo di lego go  Genesi dikgaolo 18 le 19. Dipegong tšeo tše pedi, re bala mabapi le barongwa bao ba ilego ba itšweletša go bona e le batho bašele bao ba bego ba ena le molaetša o bohlokwa. Molaetša wo o bego o eya go Aborahama o be o le mabapi le go phethagatšwa ga kholofetšo ya Modimo ya gore o be a tla ba le morwa, gomme wo o bego o eya go Lota o be o le mabapi le go phološwa phedišong yeo e bego e batamela ka lebelo ya motse wa Sodoma le wa Gomora.—Genesi 18:1-10; 19:1-3, 15-17.

Ge o ka bala mangwalo ao a bontšhitšwego ka mo godimo, o tla lemoga gore Aborahama le Lota ba ile ba bontšha botho go bafeti-ka-tsela bao ba bego ba sa ba tsebe. Ke therešo gore mehleng ya Beibele, go amogela basepedi le bafeti-ka-tsela—e ka ba bagwera, ba leloko, goba batho bašele—e be e le taba ya setlwaedi le yeo batho ba bego ba swanetše go e dira. Ge e le gabotse, Molao wa Moshe o be o laela Baisiraele gore ba se ke ba hlokomologa dinyakwa tša batho bao e sego Baisiraele bao ba dulago nageng ya bona. (Doiteronomio 10:17-19) Lega go le bjalo, go bonagala Aborahama le Lota ba ile ba fetela ka kua ga seo molao o ilego wa se laela ka morago. Ba ile ba dira maiteko a magolo a go bontšha batho bašele botho gomme ba šegofatšwa bakeng sa go dira bjalo.

Ditiro tša Aborahama tša botho ga se tša tlišetša yena feela ditšhegofatšo ka ge a ile a ba le morwa eupša di di tlišeditše le rena. Ka tsela efe? Aborahama le morwa wa gagwe Isaka ba ile ba kgatha tema e bohlokwa go phethagatšweng ga morero wa Modimo. E ile ya ba ba mathomo lešikeng leo le lebišitšego go Mesia, e lego Jesu. Le gona tsela ya bona ya potego e bontšhitše e sa le pele kamoo Modimo a bego a tla nea motheo wa phološo ya batho ka lerato la gagwe le botho.—Genesi 22:1-18; Mateo 1:1, 2; Johane 3:16.

Dipego tšeo di bontšha ka mo go kgahlišago seo Modimo a se letetšego go batho bao a ba amogelago le kamoo a tšeelago godimo ka gona seka sa botho. Botho ga bo bontšhwe ka go ikgethela eupša bo bohlokwa go ya ka pono ya Modimo.

Go Bonagatša Botho go re Thuša go Tseba Modimo Gakaone

Beibele e bolela gore mehleng ya rena, batho ba bantši e tla ba “ba go se leboge, ba go se botege, ba ba se nago lerato la tlhago.” (2 Timotheo 3:1-3) Ga go pelaelo gore o kopana le batho ba bjalo letšatši le lengwe le le lengwe. Lega go le bjalo, le ga se lebaka la gore re se ke ra bontšha batho ba bangwe botho. Bakriste ba gopotšwa gore: “Le se ke la bušetša bobe ka bobe go motho. Lekang go dira se sebotse go ya ka pono ya batho bohle.”—Baroma 12:17.

Re ka katanela go bontšha botho le go bo bontšha kudu ka mo re ka kgonago. Beibele e re: “Yo mongwe le yo mongwe yo a nago le lerato . . . o tseba Modimo,” gomme go bontšha batho ba bangwe botho ke tsela e nngwe ya go bonagatša lerato. (1 Johane 4:7; 1 Bakorinthe 13:4) Ee, ka go bontšha batho ba bangwe botho, re tseba Modimo gakaone, gomme seo se re thabiša le go feta. Jesu o  boletše Thutong ya gagwe ya Thabeng gore: “Go thaba ba botho—ka gobane ba tla hwetša botho. Go thaba ba hlwekilego pelong—ka gobane ba tla bona Modimo.”—Mateo 5:7, 8, Young’s Literal Translation.

Ge o sa kgonthišege gore ke selo sefe se se nepagetšego seo o ka se bolelago goba go se dira, bolela goba o dire selo se botho

Ela hloko mohlala wa Aki, mosadi wa lapa yo e sa lego yo mofsa yo a nago le barwa ba babedi wa Japane. Ka morago ga go hwelwa ke mmagwe go sa letelwa, o ile a gateletšega o šoro. Ka dinako tše dingwe, o be a ekwa bohloko kudu moo a bego a eya ngakeng. Ke moka, lapa le lengwe le ile la hudugela motseng wa gabo. Tate wa lapa leo o be a sa tšwa go hlokofala kotsing ya koloi, gomme mma a šetše le bana ba bahlano ba banyenyane. Aki o ile a kwela lapa leo bohloko moo a ilego a dira maiteko a magolo a go gwerana le mma yoo le bana ba gagwe. Ka ge a be a dira sohle seo a bego a se kgona go thuša lapa leo—go le fa dijo, go le hlagaletša diaparo, bjalobjalo—Aki o ile a thoma go tielela gape maikwelong. O ile a bona therešo ya seo Beibele e se bolelago, ge e re: “Go na le lethabo le legolo go neeng go feta go amogeleng.” (Ditiro 20:35) Ee, go bontšha batho ba bangwe botho e ka ba selo se sekaonekaone seo o ka itirelago sona ge o ikwa o gateletšegile.

Go “Adima Jehofa”

Go bontšha batho ba bangwe botho go swana le go “adima Jehofa”

Go bontšha botho ga go bitše kudu. E bile ga se gwa ithekga ka bokgoni bja gago goba matla a gago. Go myemyela, mantšunyana a botho, go thuša motho, mpho e bontšhago gore o a mo naganela, goba go fo dumelela motho gore a go ete pele ge le le mothalading gantši go tšeelwa godimo. Ge o sa kgonthišege gore ke selo sefe se se nepagetšego seo o ka se bolelago goba go se dira ka tlase ga maemo a itšego, bolela goba o dire selo se botho. Mofsa yo go boletšwego ka yena matsenong a sehlogo se o ile a kgongwa kudu ke botho bja mokgalabje wa moromiwa, bjoo bo fihleletšego mo gogolo go feta seo a bego a se bolela. Ga go makatše ge se sengwe sa dilo tšeo Modimo a di nyakago go barapedi ba gagwe e le “go rata botho”!—Mika 6:8.

“Lentšu letee le botho le ka ruthetša dikgweding tše tharo tša marega.” Ka ge polelwana ye ya ka Bohlabela e hlalosa gabotse, tiro e nyenyane ya botho e ka dira botse kudu. Ge botho bo bontšhwa ka maikemišetšo a mabotse, kudu ge bo sepedišana le go rata ga motho Modimo, bo ka ruthetša dipelo tša batho ka moka bao ba akaretšwago. Gaešita le ge botho bja gago bo sa tšeelwe godimo, seo ga se bolele gore bo wetše fase. Bo bohlokwa go ya ka pono ya Modimo. Beibele e re kgonthišetša gore go bontšha batho ba bangwe botho ge e le gabotse ke go “adima Jehofa.” (Diema 19:17) O re’ng o sa phafogele dibaka tša bontšha botho go batho bao ba go dikologilego?

^ ser. 5 The Oxford English Dictionary e bontšha gore tlhaloso ya mathomong ya lentšu “botho” ke “tswalano ya madi; tswalano ya kgauswi; lerato leo le bakwago ke tswalano ye.”