Jób 1:1–22
1 V krajine Úc žil muž, ktorý sa volal Jób.*+ Bol to zásadový* a čestný človek,+ ktorý sa bál Boha a vyhýbal sa zlému.+
2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
3 Mal 7 000 oviec, 3 000 tiav, 1 000 kusov* dobytka, 500 oslíc a veľmi veľa sluhov. Tento muž bol najvýznamnejší zo všetkých ľudí Východu.
4 Jeho synovia robili hostiny, každý vo svojom dome a v určený deň.* Pozývali na ne aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili.
5 Keď sa všetky hostiny skončili, Jób zavolal deti k sebe, aby ich posvätil. Skoro ráno vstal a za každé z nich obetoval zápalné obete,+ lebo si hovoril: „Možno moje deti zhrešili a v srdci sa rúhali Bohu.“ Tak to Jób robieval zakaždým.+
6 Jedného dňa, keď synovia pravého Boha*+ predstúpili pred Jehovu,+ prišiel medzi nich+ aj Satan.+
7 Jehova sa spýtal Satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Jehovovi: „Chodil som po zemi a prechádzal som sa po nej.“+
8 Vtedy Jehova povedal Satanovi: „Všimol si si* môjho služobníka Jóba? Na celej zemi nie je nikto ako on. Je to zásadový* a čestný človek,+ ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“
9 Satan odpovedal Jehovovi: „Či sa Jóbovi neoplatí báť sa ťa?+
10 Nepostavil si plot okolo neho,+ okolo jeho domu a okolo všetkého, čo má? Žehnáš všetkému, čo robí,+ a jeho stáda sa rozrastajú.
11 Ale vystri ruku a siahni na všetko, čo má, a uvidíš, že ťa bude preklínať do tváre!“
12 Jehova mu povedal: „Všetko, čo má, je v tvojej moci.* Len naňho samého nesiahni!“ A Satan odišiel spred Jehovu.*+
13 Nastal deň, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata.+
14 Vtedy prišiel k Jóbovi posol a povedal: „Dobytok oral a vedľa sa pásli oslice,
15 keď zrazu zaútočili Sabejci, pobrali zvieratá a sluhov zabili mečom. Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“
16 Kým ešte rozprával, prišiel ďalší sluha a povedal: „Z neba padol oheň od Boha,* vzbĺkol medzi ovcami a sluhami a spálil ich! Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“
17 Aj on ešte hovoril, keď prišiel ďalší sluha a povedal: „Chaldejci+ vyslali tri oddiely, urobili nájazd na ťavy, pobrali ich a sluhov pozabíjali mečom. Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“
18 Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal ďalší so správou: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata.
19 Zrazu sa z pustatiny prihnal silný vietor, oprel sa do všetkých štyroch múrov domu a ten padol na tvoje deti a všetky zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“
20 Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj odev a ostrihal si vlasy. Potom padol na zem, poklonil sa Bohu
21 a povedal:
„Nahý som vyšiel z lona svojej matkya nahý sa tam vrátim.+
Jehova dal,+ Jehova vzal.
Nech je ďalej chválené Jehovovo meno.“
22 Vo všetkom tom nešťastí Jób nezhrešil ani neobvinil Boha z ničoho zlého.*
Poznámky pod čiarou
^ Možný význam „predmet nepriateľstva“.
^ Al. „bezúhonný; Bohu oddaný“.
^ Dosl. „500 záprahov“.
^ Al. „tak ako na nich prišiel rad“.
^ Čiže anjeli.
^ Dosl. „Zameral si svoje srdce na“.
^ Al. „bezúhonný; Bohu oddaný“.
^ Dosl. „ruke“.
^ Dosl. „spred Jehovovej tváre“.
^ Al. možno „udrel blesk“.
^ Al. „nepripísal Bohu nič nesprávne“.
