Jób 4:1–21

  • Elifazova prvá reč (1 – 21)

    • Spochybňuje Jóbovu bezúhonnosť (7, 8)

    • Spomína posolstvo od ducha (12 – 17)

    • Boh vraj neverí svojim sluhom (18)

4  Elifaz+ z Témanu mu odpovedal:   „Ak sa k tebe niekto prihovorí, znesieš to? Ale ja nemôžem zostať ticho.   Sám si mnohých naprávala slabým si dodával silu.   Tvoje slová dvíhali toho, kto sa potkol,podlamujúce sa kolená si upevňoval.   Ale teraz, keď nešťastie prišlo na teba, nevieš to zniesť,*keď sa dotýka aj teba, si zdrvený.   Nie je ti tvoja zbožnosť oporou? Nedáva ti tvoja oddanosť Bohu*+ nádej?   Spomeň si, prosím: Zahynul niekedy nevinný? Bol niekedy zničený spravodlivý?   Pokiaľ viem, tí, čo orú* nešťastiea sejú trápenie, ich sami žnú.   Boh len dýchne a oni hynú,vo víchre jeho hnevu sa pomíňajú. 10  Lev reve a mladý lev vrčí,ale aj silným levom* sa lámu zuby. 11  Keď niet koristi, lev hyniea levíčatá sa rozpŕchnu. 12  V tajnosti sa ku mne donieslo slovoa moje uši zachytili akýsi šepot. 13  Počas znepokojujúcich nočných videní,keď na ľudí padá hlboký spánok, 14  ma prepadol strach a chvenie,hrôza mnou prenikla až do špiku kostí. 15  Pred mojou tvárou prešiel nejaký duch,chlpy na tele sa mi zježili. 16  Zostal stáť,ale jeho podobu som nerozoznal,pred očami som mal čosi nejasné. Z ticha sa ozval hlas: 17  ‚Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boh? Môže byť človek čistejší ako jeho Tvorca?‘ 18  Svojim sluhom neverí,aj na svojich anjeloch* nachádza chyby. 19  O čo viac na tých, čo bývajú v domoch z hliny,ktorí nie sú nič, len prach!+ Veď rozdrviť ich je ľahšie ako rozdrviť moľu! 20  Sú drvení od rána do večera,navždy sa pomíňajú a nikto si to nevšíma. 21  Padajú ako stan, ktorému vytrhli šnúry. Zomierajú bez múdrosti.

Poznámky pod čiarou

Dosl. „si vyčerpaný“.
Al. „bezúhonnosť; zásadovosť“.
Al. „vymýšľajú; plánujú“.
Al. „mladým levom s hrivou“.
Al. „posloch“.