Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Nyia Diedi—Si Kpɔkɛ Kpalɛ!

Nyia Diedi—Si Kpɔkɛ Kpalɛ!

Bɛva diedi mɔɔ bɛ ti anu keseeyɛlɛ biala ɛnle nu la bɛbiza.’GYE. 1:6.

EDWƐNE: 81, 70

1. Duzu a ammaa Keen anzi kpɔkɛ kpalɛ a, na duzu a vi nu rale a?

ƐNEE Keen lɛ kpɔkɛ bie si: Ɔnrɛmaa ye nganeɛdelɛ ɛtane ne ɛnrɛnyia ɔ nwo zo tumi, anzɛɛ ɔbamaa yeali ɔ nwo zo. Wɔ kpɔkɛ biala mɔɔ ɔbazi la anu, ɔbaha ye ɛbɛlabɔlɛ wɔ ye ngoane mekɛ kɔsɔɔti anu. Ɛze kpɔkɛ mɔɔ Keen zile la; yeamkpa debie kpalɛ. Ye kpɔkɛzilɛ ne maanle ɔhunle ɔ diema Ebɛle. Na Keen kpɔkɛzilɛ ne hanle ɔ nee ye Bɔvolɛ ne agɔnwolɛvalɛ ne.Mɔl. 4:3-16.

2. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ kpalɛ ɛ?

2 Yɛdayɛ noko ɔwɔ kɛ yɛkpa mɔɔ yɛkulo na yɛsi kpɔkɛ. Tɛ yɛ kpɔkɛzilɛ ne amuala a le ngoane nee ewule edwɛkɛ a. Noko, kpɔkɛ dɔɔnwo mɔɔ yɛsi, ninyɛne mɔɔ yɛkpa la, kola ka yɛ ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ. Ɔti, saa yɛkola yɛsi kpɔkɛ kpalɛ a, ɔbamaa ninyɛne ayɛ boɛ ekyii, yɛbanyia anzodwolɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu, noko saa yɛanzi kpɔkɛ kpalɛ a ngyegyelɛ nee amaneɛnwunlɛ dɔɔnwo bara yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu.Mrɛ. 14:8.

3. (a) Saa yɛbazi kpɔkɛ kpalɛ a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛnyia diedi wɔ nu a? (b) Kpuya boni mɔ a yɛbazuzu nwo a?

3 Duzu a bamaa yɛazi kpɔkɛ kpalɛ a? Ɔwɔ kɛ yɛnyia diedi wɔ Nyamenle anu, na yɛnwu kɛ ɔkulo kɛ ɔboa yɛ, na ɔbamaa yɛ nrɛlɛbɛ yɛazi kpɔkɛ kpalɛ. Ɔwɔ kɛ yɛnyia diedi wɔ Gyihova Edwɛkɛ ne nee ndenle mɔɔ ɔdua zo ɔyɛ ninyɛne la anu, na yɛfa yɛ nwo yɛto Nyamenle folɛdulɛ zo. (Kenga Gyemise 1:5-8.) Saa yɛbikye ye na yɛ nye die ye Edwɛkɛ ne anwo kpalɛ a, yɛdie ye ndɛnebualɛ yɛto nu. Ɛhye maa yɛneɛnlea Nyamenle Edwɛkɛ ne anu kolaa na yɛazi kpɔkɛ. Noko kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia anyuhɔlɛ wɔ kpɔkɛzilɛ nu ɛ? Asoo yɛbahola yɛahakyi kpɔkɛ bie mɔɔ yɛzi la?

YƐ MUALA YƐSI KPƆKƐ

4. Kpɔkɛ boni a Adam zile a, na duzu a vi nu rale a?

4 Ɔvi mekɛ mɔɔ bɛbɔle sonla la, ɔwɔ kɛ mrenyia nee mraalɛ si kpɔkɛ mɔɔ nwolɛ hyia. Ɛnee ɔwɔ kɛ Adam kpa kɛ ɔbadie ye Bɔvolɛ ne anzɛɛ Yive. Ɛnee ɔkulo kɛ ɔsi kpɔkɛ, noko kpɔkɛ boni a ɔzile a? Ɔ ye ne mɔɔ ɛnee bɛbɛlɛbɛla ye la ammaa yeanzi kpɔkɛ kpalɛ, yemɔti ɔvile Paladaese ɛkɛ na nzinlii ɔwule. Na yemɔ a le yɛ amaneɛnwunlɛ mɔlebɛbo a. Yɛtɛnwu Adam kpɔkɛzilɛ ɛtane ne anwo amaneɛ.

5. Kɛzi ɔwɔ kɛ yɛbu kpɔkɛzilɛ nwo ɛzonlelilɛ ne ɛ?

5 Bie a awie mɔ bɛanyia adwenle kɛ saa ɔngyia kɛ yɛsi kpɔkɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a anrɛɛ ɔle kpalɛ kpole. Asoo kɛ ɛte nganeɛ la ɛne? Kakye kɛ, Gyihova ambɔ sonla kɛ robɔt, mɔɔ ɔngola ɔndwenle anzɛɛ ɔmkpa mɔɔ ɔkulo la. Baebolo ne kilehile yɛ kɛzi yɛbazi kpɔkɛ kpalɛ la. Gyihova kpondɛ kɛ yɛsi kpɔkɛ ɛdeɛ, noko ɛzonlelilɛ ɛhye boa yɛ. Yɛnlea ɛhye anwo neazo bie mɔ.

6, 7. Kpɔkɛzilɛ nwo adenle boni a ɛnee tete Yizilayɛma lɛ a, na duzu ati a ɛnee ɔyɛ se kɛ bɛbazi kpɔkɛ kpalɛ ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

6 Mekɛ mɔɔ tete Yizilayɛma dwule Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo la, ɛnee ɔwɔ kɛ bɛkpa debie mɔɔ anwo hyia la: Kɛ bɛbazonle Gyihova anzɛɛ awozonle. (Kenga Dwɔhyua 24:15.) Wɔannea ɛbaha kɛ ɔle kpɔkɛzilɛ mɔɔ ɔnyɛ se. Noko, mɔɔ bɛbakpa la bahola ayɛ ngoane anzɛɛ ewule edwɛkɛ. Fane dɔɔnwo ne ala, wɔ ndɛnebuavolɛma ne mekɛ zo, Yizilayɛma amkpa debie kpalɛ. Bɛgyakyile Gyihova bɛhɔzonlenle awozonle. (Man. 2:3, 11-23) Anzɛɛ dwenle mɔɔ nzinlii Nyamenle menli ne yɛle wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔwɔ kɛ bɛsi kpɔkɛ la anwo nea. Ngapezonli Yilaegya maanle bɛnwunle mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛkpa la wienyi: Kɛ bɛbazonle Gyihova anzɛɛ adalɛ nyamenle Beeyale. (1 Arl. 18:21) Yilaegya deanle menli ne kɛ bɛmaa bɛ adwenle ɛyɛ nwiɔ nwiɔ la. Wɔ adwenle bayɛ wɔ kɛ ɛhye ɛyɛlɛ ɛnrɛyɛ se ɔluakɛ ɔle kpalɛ yɛɛ nvasoɛ wɔ zo dahuu kɛ yɛbazonle Gyihova. Nɔhalɛ nu, awie biala mɔɔ lɛ ndelebɛbo la anye ɛnrɛlie Beeyale anwo anzɛɛ ɔnrɛzonle ye. Noko, ɛnee zɔhane Yizilayɛma ne “adwenle ɛngya na bɛyɛ bɛ adwenle nwiɔ nwiɔ.” Yilaegya zile bɛ adua kɛ bɛkpa ɛzonlenlɛ kpalɛ ne—Gyihova ɛzonlenlɛ.

7 Duzu a maanle ɔyɛle se kɛ Yizilayɛma ne bɛazi kpɔkɛ kpalɛ ɛ? Mɔɔ limoa, ɛnee bɛnlɛ Gyihova anu diedi yɛɛ bɛandie ɔ ne. Ɛnee bɛnlɛ nɔhalɛ ndelebɛbo, anzɛɛ nrɛlɛbɛ ne mɔɔ vi anwuma la; nee Gyihova anu anwodozo. Saa bɛvale nɔhalɛ ndelebɛbo bɛbɔle bɛ ɛbɛla a, anrɛɛ ɔmaanle bɛzile kpɔkɛ kpalɛ. (Edw. 25:12) Bieko, bɛmaanle awie mɔ nyianle bɛ nwo zo tumi anzɛɛ zile kpɔkɛ maanle bɛ. Menli mɔɔ ɛnzonle Gyihova la nyianle bɛ adwenle zo tumi, na bɛ nee bɛ zonlenle awozonle. Ɛnee Gyihova ɛlimoa ɛbɔ bɛ kɔkɔ kɛ debie zɛhae bahola azi.Ade. 23:2.

ƆWƆ KƐ AWIE MƆ SI KPƆKƐ MAA YƐ Ɔ?

8. Ɛzukoalɛdeɛ titili mɔɔ fane kpɔkɛzilɛ nwo la boni a yɛnyia yɛfi Yizilayɛma tetedwɛkɛ nu a?

8 Yɛkola yɛsukoa debie yɛfi neazo ne mɔ mɔɔ yɛzuzu nwo la anu. Ɔwɔ kɛ yɛ nuhua ko biala si ye kpɔkɛ, na saa yɛlɛ Ngɛlɛlera ne anu ndelebɛbo kpalɛ a yɛɛ yɛbazi kpɔkɛ kpalɛ a. Galeehyeama 6:5 ka kɛ: “Awie biala ɔdaye ɔbazoa ye adesoa.” Ɔnle kɛ yɛmaa awie mɔ si kpɔkɛ maa yɛ. Emomu, ɔwɔ kɛ yɛsukoa mɔɔ Nyamenle kulo la na yɛyɛ yemɔ.

9. Duzu ati a esiane wɔ nu kɛ yɛbamaa awie mɔ azi kpɔkɛ amaa yɛ a?

9 Duzu a bamaa awie mɔ azi kpɔkɛ amaa yɛ a? Atipɛnema bahola amaa yɛazi kpɔkɛ ɛtane. (Mrɛ. 1:10, 15) Awie mɔ batinlitinli yɛ nwo zo ɛdeɛ, noko ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ adwenle ne mɔɔ yɛva Baebolo ne yɛtete ye la yɛsi kpɔkɛ. Saa yɛmaa awie mɔ si kpɔkɛ maa yɛ a, ɛnee yɛlɛsi kpɔkɛ ‘yɛ nee bɛ adu.’ Ɔle kpɔkɛzilɛ, noko ɔbahola yeayɛ esiane.

10. Duzu a Pɔɔlo bɔle Galeehyeama ne kɔkɔ wɔ nwo a?

10 Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo maanle Galeehyeama ne nwunle esiane mɔɔ wɔ nu kɛ bɛbamaa awie mɔ azi kpɔkɛ amaa bɛ la wienyi. (Kenga Galeehyeama 4:17.) Ɛnee asafo ne anu amra bie mɔ kulo kɛ bɛsi kpɔkɛ bɛmaa awie mɔ amaa bɛahwe bɛ nwo bɛavi ɛzoanvolɛma ne anwo. Duzu ati ɔ? Ɛnee angomedima ɛhye mɔ ɛlɛkpondɛ duma. Bɛyɛle mɔɔ ɔnle kɛ bɛyɛ la, bɛammaa bɛ mediema Kilisienema ne adenle bɛanzi bɛ kpɔkɛ.

11. Kɛzi yɛbahola yɛaboa awie mɔ yɛamaa bɛazi bɛ kpɔkɛ ɛ?

11 Pɔɔlo yɛle neazo kɛnlɛma hilele kɛ ɔdie ɔto nu kɛ ɔ mediema ne mɔ lɛ adenle si bɛ kpɔkɛ. (Kenga 2 Kɔlentema 1:24.) Ɛnɛ, saa mgbanyima ɛlɛfa ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛsi yɛ kpɔkɛ wɔ nwo la anwo adehilelɛ amaa a, ɔwɔ kɛ bɛsukoa zɔhane neazo ne. Bɛ nye die nwo kɛ bɛbagyinla Baebolo ne azo bɛava adehilelɛ bɛamaa mboane ekpunli ne. Noko, mgbanyima ne mɔ maa mediema adenle bɛsi bɛ kpɔkɛ. Ndelebɛbo wɔ nu ɔluakɛ mediema ne mɔ a di bɛ kpɔkɛzilɛ ne anwo ɛzonle a. Ɛzukoalɛdeɛ titili bie wɔ ɛke: Yɛbahola yɛaboa awie mɔ na yɛahwe bɛ adwenle yɛahɔ Ngɛlɛlera ne anu ngyinlazo anzɛɛ folɛdulɛ bie mɔ azo. Noko awie mɔ lɛ nwolɛ adenle yɛɛ ɔle bɛ ɛzonlelilɛ kɛ bɛbazi bɛ kpɔkɛ. Saa bɛsi kpɔkɛ kpalɛ a, ɔboa bɛ. Ɔnle kɛ yɛnyia adwenle kɛ yɛlɛ adenle yɛsi kpɔkɛ yɛmaa mediema.

Asafo nu mgbanyima mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la boa awie mɔ maa bɛsi bɛ kpɔkɛ (Nea ɛdendɛkpunli 11)

NGANEƐDELƐ ZO MƆƆ BƐGYINLA BƐSI KPƆKƐ

12, 13. Duzu ati a esiane wɔ nu kɛ yɛbali yɛ ahonle nzi wɔ mekɛ mɔɔ yɛva ɛya anzɛɛ yɛ rɛle ɛbɔ la ɛ?

12 Edwɛkɛ mɔɔ menli dɔɔnwo ta ka la a le kɛ: Di wɔ ahonle nzi. Noko esiane wɔ nu. Eza ɔngyi Ngɛlɛlera ne azo. Baebolo ne bɔ yɛ kɔkɔ kɛ ɔnle kɛ yɛmaa yɛ ahonle ne mɔɔ ɛnli munli la anzɛɛ yɛ nganeɛdelɛ nyia yɛ nwo zo tumi wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛsi kpɔkɛ la. (Mrɛ. 28:26) Baebolo ne anu edwɛkɛ bie mɔ maa yɛnwu kɛ saa awie di ye ahonle nzi a ɔnwu amaneɛ. Ngyegyelɛ mumua ne a le kɛ alesama mɔɔ ɛnli munli la “ahonle le mɛlɛbɛla tɛla debie biala, yezɛkye yebo zolɛ.” (Gyɛ. 3:17; 13:10; 17:9; 1 Arl. 11:9) Ɔti, saa yɛdi yɛ ahonle nzi a, duzu a bavi nu ara a?

13 Kilisienenli ahonle nwo hyia, ɔluakɛ bɛha kɛ yɛva yɛ ahonle muala yɛhulo Gyihova na yɛhulo yɛ gɔnwo kɛ yɛ nwo. (Mat. 22:37-39) Noko Ngɛlɛlera ne mɔ mɔɔ bɛhwenle adwenle bɛhɔle zo wɔ ɛdendɛkpunli mɔɔ li ɛhye anyunlu anu la maa yɛnwu esiane mɔɔ wɔ nu kɛ yɛbamaa yɛ nganeɛdelɛ anyia yɛ adwenle nee yɛ nyɛleɛ zo tumi la. Kɛ neazo la, saa yɛfa ɛya na yɛsi kpɔkɛ a, duzu a bahola azi a? Saa yɛyɛ bie ɛlɛ a, yɛze mualɛ ne. (Mrɛ. 14:17; 29:22) Anzɛɛ asoo yɛbahola yɛazi kpɔkɛ kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛ rɛle ɛbɔ la? (Ɛdi. 32:6-12; Mrɛ. 24:10) Kakye kɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne maa yɛnwu kɛ nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ yɛbayɛ ‘akɛlɛ yɛamaa Nyamenle mɛla ne.’ (Wlo. 7:25) Ɔda ali kɛ, saa yɛlɛsi kpɔkɛ titili bie na yɛmaa adenle a, yɛ nganeɛdelɛ bahola abɛlɛbɛla yɛ.

MEKƐ MƆƆ ƆWƆ KƐ ƐKAKYI WƆ ADWENLE LA

14. Duzu a maa yɛnwu kɛ ɔnle ɛtane kɛ awie kɛhakyi ye kpɔkɛzilɛ ɛ?

14 Ɔhyia kɛ yɛsi kpɔkɛ kpalɛ. Noko, ɛhye ɛngile kɛ yɛnrɛhola yɛnrɛyɛ nzenzaleɛ wɔ kpɔkɛ bie mɔɔ yɛzi la anu. Ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔwɔ kɛ yɛsuzu kpɔkɛ bie mɔɔ yɛzi la anwo bieko na bie a, yɛkakyi ye. Nea ɛhye anwo neazo mɔɔ Gyihova yɛle ye wɔ Nenɛvɛma anwo wɔ Dwona mekɛ zo la. “Nyamenle nwunle mɔɔ bɛyɛle la. Ɔnwunle kɛ bɛnlu bɛ nwo na bɛgyakyi bɛ nyɛleɛ ɛtane ne nee bɛ amumuyɛ ne mɔ ɛyɛlɛ. Yemɔti ɔhakyile ye adwenle, na yeammaa munzule kpole ne mɔɔ anrɛɛ ɔmaa yeara bɛ nwo zo la amba.” (Dwona 3:10) Mɔɔ Gyihova nwunle kɛ Nenɛvɛma ɛnlu bɛ nwo na bɛhakyi bɛ nyɛleɛ la, ɔhakyile ye kpɔkɛzilɛ ne. Mɔɔ ɔyɛle la maanle ɔlale ali kɛ, ɔlɛ ndelebɛbo, mɛlɛbɛnwoaze, nee anwunvɔnezelɛ. Bieko, Nyamenle ɛngyinla ɛya mɔɔ ɔbava ye wɔ mekɛ ekyi bie anu la azo ɛnyɛ debie, kɛ mɔɔ alesama dɔɔnwo yɛ la.

15. Duzu a bahola amaa yɛahakyi kpɔkɛ mɔɔ yɛzi la ɛ?

15 Ɔdwu mekɛ ne bie a ɔle kpalɛ kɛ yɛbanleɛnlea mɔɔ yɛkpa anzɛɛ yɛ kpɔkɛzilɛ nu. Yɛyɛ ɛhye wɔ mekɛ mɔɔ tɛnlabelɛ ne kɛhakyi la. Gyihova kakyi ye kpɔkɛzilɛ wɔ mekɛ mɔɔ tɛnlabelɛ ne kɛhakyi la. (1 Arl. 21:20, 21, 27-29; 2 Arl. 20:1-5) Anzɛɛ bie a edwɛkɛ fofolɛ bie ati, ɔwɔ kɛ yɛkakyi yɛ kpɔkɛzilɛ. Bɛhanle Sɔɔlo alɔnra Mɛfebɔhyɛte anwo adalɛ edwɛkɛ bɛhilele Belemgbunli Devidi. Nzinlii mɔɔ Devidi dele nɔhalɛ edwɛkɛ ne la ɔhakyile ye kpɔkɛzilɛ ne. (2 Sa. 16:3, 4; 19:24-29) Ɔdwu mekɛ ne bie a, nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ yɛdayɛ noko yɛbayɛ zɔ.

16. (a) Adehilelɛ kpalɛ mɔɔ ɔbaboa yeamaa yɛazi kpɔkɛ kpalɛ la bie a le boni? (b) Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛneɛnlea kpɔkɛ mɔɔ yɛzi ye dɛba la anu a, na kɛzi yɛbayɛ ye ɛ?

16 Nyamenle Edwɛkɛ ne tu yɛ folɛ kɛ ɔnle kɛ yɛpele yɛ nwo wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛsi kpɔkɛ bie mɔɔ anwo hyia la. (Mrɛ. 21:5) Saa yɛnyia abotane yɛsuzu kpɔkɛzilɛ bie anwo kpalɛ a, ɔbawie yɛ boɛ. (1 Tɛs. 5:21) Ɔwɔ kɛ abusua tile fa mekɛ suzu Ngɛlɛlera ne nee asafo mbuluku yɛɛ bɛ abusua ne anu amra nzuzulɛ nwo kolaa na bɛayɛ debie. Kakye kɛ Nyamenle hanle hilele Ebileham kɛ ɔdie mɔɔ ɔ ye baha la. (Mɔl. 21:9-12) Ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima noko nyia mekɛ yɛ neɛnleanu. Na saa kpɔkɛ bie mɔɔ bɛzi la anwo edwɛkɛ fofolɛ ba mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛkakyi ye a, bɛte edwɛkɛ bo na bɛbɛlɛ bɛ nwo aze a, bɛnrɛzulo kɛ mediema ne mɔ ɛnrɛbu bɛ bieko. Saa ɔfɛta kɛ bɛyɛ nzenzaleɛ wɔ bɛ nzuzulɛ nee bɛ kpɔkɛzilɛ nu a, ɔwɔ kɛ bɛyɛ, na ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛsukoa bɛ neazo ne. Ɛhye bamaa anzodwolɛ nee koyɛlɛ ara asafo ne anu.Gyi. 6:1-4.

YƐ WƆ KPƆKƐZILƐ NE ANWO GYIMA

17. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛazi kpɔkɛ kpalɛ ɛ?

17 Kpɔkɛ bie mɔ ɛzilɛ yɛ se tɛla bie mɔ. Ɔwɔ kɛ yɛfa asɔneyɛlɛ yɛsuzu mɔɔ ye ɛzilɛ yɛ se la anwo kpalɛ, ɛhye bahola alie mekɛ. Ɔwɔ kɛ Kilisienema bie mɔ si kpɔkɛ saa bɛbagya anzɛɛ bɛnrɛgya a, nee awie mɔɔ bɛbagya ye la. Kpɔkɛzilɛ bieko mɔɔ anwo hyia mɔɔ bahola amaa yɛanyia nyilalɛ dɔɔnwo la a le mekɛ mɔɔ yɛbava yɛ nwo yɛawula dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne anu, nee kɛzi yɛbayɛ ye la. Wɔ ninyɛne ɛhye mɔ anu, ɔhyia kɛ yɛnyia Gyihova anu anwodozo bɔkɔɔ kɛ ɔbamaa yɛ adehilelɛ kpalɛ. (Mrɛ. 1:5) Ɔti, nvasoɛ wɔ zo kɛ yɛbava yɛ nwo yɛado Baebolo ne folɛdulɛ zo, na yɛalua asɔneyɛlɛ zo yɛakpondɛ Gyihova adehilelɛ. Na kakye kɛ Gyihova bamaa yɛ subane mɔɔ yɛhyia na yɛahola yɛazi kpɔkɛ mɔɔ nee ye ɛhulolɛdeɛ yia la. Saa ɛlɛsi kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia la a, fa yɛ wɔ subane kɛ ɛbabiza kɛ: ‘Asoo kpɔkɛzilɛ ɛhye bahile kɛ mekulo Gyihova? Asoo ɔbamaa anyelielɛ nee anzodwolɛ ara me abusua ne anu? Asoo ɔbahile kɛ melɛ abotane na me ti akunlu le kɛnlɛma?’

18. Duzu ati a Gyihova anye la kɛ yɛdayɛ mumua ne yɛbazi yɛ kpɔkɛ ɛ?

18 Gyihova ɛntinlitinli yɛ kɛ yɛhulo ye anzɛɛ yɛzonle ye. Ɔle yɛ kpɔkɛzilɛ. Kɛmɔ yemaa yɛ fanwodi ahyɛlɛdeɛ la ati, ɔdie ɔto nu kɛ yɛlɛ adenle ‘yɛkile’ kɛ yɛbazonle ye anzɛɛ yɛnrɛzonle ye. (Dwɔh. 24:15; Nol. 5:4) Noko ɔ nye la kɛ yɛbali kpɔkɛ biala mɔɔ yɛbagyinla ye adehilelɛ zo yɛazi la azo. Saa yɛnyia diedi wɔ ndenle mɔɔ Gyihova dua zo yɛ ye ninyɛne nee ngyinlazo mɔɔ yeva yemaa yɛ la anu a, yɛbahola yɛazi kpɔkɛ kpalɛ na debie biala bahɔ zo boɛ amaa yɛ.Gye. 1:5-8; 4:8.